ján Kuciak sa venoval investigatívnej žurnalistike. Vo svojich článkoch nevynechával ani podnikateľa Mariana Kočnera a jeho prepojenie na politické kruhy našej krajiny, korupciu, mafiánstvo. Práca Kuciaka však znamenala hrozbu pre nekalú činnosť Kočnera a mnohých iných, vysoko postavených osobností. Strach a nenávisť vyhrali nad slobodou a pravdou, a novinár spolu so svojou partnerkou, archeologičkou Martinou Kušnírovou boli v roku 2018 zavraždení, čo následne vyvolalo spoločenský a politický prevrat v krajine. Po piatich rokoch od vraždy dvoch mladých ľudí, úplného zničenia spoločenskej dôvery, viery v slobodu slova a zároveň, už aj tak nalomenej nádeje fungovania právneho štátu na Slovensku, vychádza štvrtý film inšpirovaný konkrétnym príbehom.
V roku 2019 slovenská filmárka Zuzana Piussi filmom Ukradnutý štát reaguje na vraždu novinára a zasadzuje udalosť do širších spoločensko-politických kontextov krajiny. V tom istom roku Henrich Krejča, v produkcií s TV Markíza, vydáva televízny film Ján a Martina (2019), ako spomienku a rekapituláciu tragédie pre televíznych divákov. Dva roky neskôr, francúzsky režisér Camille Le Pomellec v snímke Prípad Kuciak (2021), stručne predstavuje prípad a politické zázemie krajiny v mafiánskych praktikách aj zahraničnému publiku.
Režisér snímky Kuciak: Vražda novinára (2022) Matt Sarnecki sa vo svojej filmovej tvorbe prevažne venuje investigatíve, témam korupcie, organizovanému zločinu. Vo svojom predchádzajúcom dokumente Killing Pavel (2017) zachytáva príbeh spojený s atentátom na bieloruského novinára Pavla Sheremeta. Sarnecki spracúva príbehy oboch žurnalistov veľmi podobným spôsobom. Ťažiskom filmov je predovšetkým pripomenutie prípadu a zdieľanie dovtedy nepublikovaného materiálu, odhalenie nových detailov.
Režisér predstavuje udalosti v snímke takmer chronologicky. Neponúka riešenia na zlatom podnose a taktiež neobracia svoju pozornosť iba jedným smerom. Filmované osoby majú plný priestor k vlastnému vyjadreniu a prezentácií. Udalosť je prerozprávaná z perspektív mnohých ľudí. Od Kuciakových kolegov, rodiny, až po vyšetrovateľov, advokátov poškodených a obvinených. Divák sleduje archívne zábery a audiovizuálny materiál z policajného vyšetrovania prípadu. Zdá sa, že Sarneckeho primárnym záujmom bolo získať toľko informácií a materiálu, koľko sa len dá. Niektoré zábery sú obdivuhodné, až sa človek pýta: „Ako sa k tomu vlastne dostal?“. Výnimočne je chronológia filmu narušená nenáhodným opakovaním scén, za cieľom pripomienky populizmu a zavádzania politických činiteľov. Nejedná sa však o neobjektívnosť, ale o hľadanie pravdy spolu s divákom.
Sarnecki prináša reportážny film, ktorému nechýba základ dokumentárneho filmu, snímanie reality a prezentácia kľúčových informácií. Súčasne však, mimo dobre uchopeného remesla, cítiť z jeho záberov empatiu voči poškodeným a cit pre kreativitu. Priestor pre tvorivosť nie je síce veľký, ale prejavuje sa hlavne v práci so strihom a emóciami.
Film Kuciak: Vražda novinára zanecháva v človeku trpký pocit strašidelnej reality, ale hlavne je pripomienkou toho, prečo je dôležité bojovať proti korupcií a politickej, teda elitárskej nadradenosti. Hlavnou silou tejto snímky je tak mimo precíznosti pri výbere materiálu aj ohrozená sloboda slova, ľudskosť a sofistikovaný, síce veľmi málo, ale za to rozumne využitý strih. Film je tak v domovine prerozprávaním dôverne známeho, s bonusovým materiálom. V cudzine, dôkaz pomaly hnijúcej krajiny, ktorá však stále nestráca silu zbaviť sa tak hlboko presiaknutej hniloby.
Recenzia bola uverejnená na základe spolupráce s Katedrou filmových štúdií na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.