dvere do slabo vykúrenej kuchyne sa rozleteli a dnu bez pozvania vpadli štyria ozbrojení chlapi. Júlia sa strhla a nemotorne vstala. Okolo nej sa na zem zniesli kúsky bieleho plátna. Bola v siedmom mesiaci tehotenstva a doteraz pri okne v posledných okamihoch denného svetla šila pre svoje očakávané dieťa košieľky. 

„Želáte si?“ spýtala sa mužov.

„Hľadáme učiteľku,“ povedal ten s bradou.

„Prečo?“

„Veď ona sa už dozvie prečo,“ povedal druhý muž. Mal zlé oči. Napravil si pušku na pleci.

Júlia váhala len okamih.

„Šla do kostola,“ povedala.

„Modliť sa jej nezaškodí,“ precedil cez zuby bradatý a pomaly sa otočil k dverám. „Zájdeme si po ňu.“

Ďalší traja sa však nepohli.