ornament je zločin, povedal architekt a teoretik architektúry Adolf Loos, mimochodom, brnenský rodák. V prvej polovici minulého storočia sa začalo bývanie prispôsobovať ľudským potrebám. Heslom sa stalo „forma nasleduje funkciu“ a ak máte pocit, že „funkčné“ domy bez akejkoľvek zdobnosti predsa nemôžu byť pekné, spomeňte si napríklad na slávnu brnenskú vilu Tugendhat (prípadne si pozrite film Sklená izba, kde hrá táto vila „hlavnú úlohu“). Architekt Mies van der Rohe vytvoril dokonalé dielo (však je to aj na zozname pamiatok UNESCO) a nikto asi nebude namietať, že je krásna aj bez ornamentov. Teda, ak nerátame ónyxovú priečku, kde však nádherné štruktúry vytvárala príroda. Tak to mali funkcionalistickí architekti radi. 

bývať s priestorom, žiť svetlom

Stojíme na streche brnenského rozhlasu. Prekvapí nás záhradka, aj keď očividne ešte pred výsadbou. „Túto strešnú záhradu obdivoval aj Le Corbusier, keď tu bol na návšteve v roku 1925,“ hovorí náš nadšený sprievodca, ktorý by nám vraj mohol rozprávať o budove a rozhlase aj celý deň. „A bol aj prekvapený, lebo si myslel, že strešné záhrady vymyslel on.“ Záhradu sa po desiatkach rokov rozhodli znovu vysadiť. „Len, žiaľ, holuby nám vyťahali rastlinky, tak sme kúpili plašič holubov, záhradu sme zakryli sieťou a ideme na druhé kolo.“ 

Práve slávny Le Corbusier definoval zásady funkcionalizmu. Meno tohto architekta sa spomína v súvislosti s výstavbou panelových sídlisk, ale to je iný príbeh. Teraz sme na streche rozhlasu a kocháme sa výhľadom po okolitých strechách. Na streche je výrazný akoby skleník. Nie je pokračovaním záhradky, ale slúži na distribúciu svetla. V tomto bol funkcionalizmus nesmierne prínosný: Ukázal, že svetlo nie je len doplnkom bývania, ale patrí medzi jeho najdôležitejšie črty. Priechod denného svetla do nižších poschodí veľkých budov riešili architekti svetlíkmi, sklobetónovými stenami a dokonca aj priesvitnými podlahami. Svetlík je v budove rozhlasu veľkorysý: átrium rozmerov 5 x 5 metrov. 

Budovu navrhol pre Zemskú banku malacký rodák Ernst Wiesner a podobne ako jeho kolegovia sa pohral s ušľachtilými materiálmi, zdôrazňujúcimi solídnosť finančnej inštitúcie. Aj impozantné hlavné schodisko v tvare elipsy je vybudované z vzácneho kameňa (ktorý za komunizmu príčinlivo prelepili linoleom, asi aby to nevyzeralo tak buržujsky). Ďalej mosadz a drevo – jednoliato pôsobiace drevo na zábradlí ohýbali pomocou pary priamo v budove. Ešte toto je na kvalitnom funkcionalizme dôležité: Zmysel pre detail, nábytok ak nie špeciálne navrhnutý pre daný dom, tak aspoň dôkladne vybratý, ladiace detaily, puntičkársky výber materiálov.

MARIAN JASLOVSKÝDenné svetlo preniká všetkým a je doslovne stavebným materiálom. Jeho distribúciu zabezpečujú svetlíky.

ako sa Brno stalo mekkou funkcionalizmu?

Po vzniku Česko-slovenskej republiky sa Brno stalo správnym centrom Moravy a sídlom celého radu inštitúcií a v medzivojnovom období zažívalo obrovský stavebný rozkvet. V roku 1919 bolo politickým i územným pripojením okolitých obcí ustanovené tzv. Veľké Brno. Parcely medzi historickým jadrom a okolitými obcami predstavovali lukratívne stavebné pozemky. V 20. a 30. rokoch sa riešila nielen tzv. bytová otázka v podobe výstavby lacných bytov a nájomných domov, ale vznikali aj luxusné vily, moderné obchodné domy, kaviarne, banky a iné verejné stavby. Zastúpenie mesta sa nebálo moderných trendov, aj keď to, samozrejme, vyvolávalo protesty (modernosť vyvoláva protesty zrejme už od čias neolitu). 

Šokovala napríklad budova Moravskej banky (dnes Komerční banka) Ernsta Wiesnera a Bohuslava Fuchsa. Dom je výnimočný sklenou fasádou zavesenou na železobetónovom skelete. V tom čase musela táto stavba pôsobiť ako z iného vesmíru. Vnútri však na klientov solídne zapôsobí kararský mramor. A opäť: Obrovský otvorený priestor a svetlík cez dve podlažia. 

ornamenty mramoru a obytný palác 

Budova Prvej moravskej sporiteľne vyzerá zvonku stroho, ale dynamiku vytvára krivka arkiera obloženého travertínom (ďalší obľúbený materiál funkcionalistických architektov). Návštevníka privíta honosná vstupná hala so štyrmi priebežnými stĺpmi, obloženými čiernym mramorom, ktorý tvorí kontrast so svetlým mramorom – obložením stien a schodiska. Tu je vidieť filigránsku prácu s materiálom – jednotlivé platne sú poskladané tak, že vzory tvoria zrkadlové obrazce. Vidíme aj v 30. rokoch veľmi obľúbenú „lodnú“ – tzv. nautickú symboliku, v tomto prípade okrúhle okienka a stožiar na priečelí budovy.

Do nájomných bytov v Paláci Alfa architekta Bohuslava Fuchsa sme nemali možnosť nazrieť, ale sú vraj impozantné a veľmi žiadané aj 80 rokov po odovzdaní stavby. Palác Alfa je multifunkčná budova, dole je obchodná pasáž, hore byty. To bolo na 30. roky veľmi progresívne – a pre nájomníkov pohodlné riešenie. To, že ním prechádza niekoľko svetlíkov, asi ani nemá zmysel zdôrazňovať. Svetlo (a priestor) sú vo funkcionalizme základ. Stavba im nesmie prekážať. 

Marian JaslovskýHotel Avion má šírku len osem metrov. Napriek tomu poskytuje pocit rozľahlého priestoru.

najužší hotel v Európe?

Architekt Bohuslav Fuks sa vyjadril, že obmedzený rozpočet môže byť pre architekta veľmi inšpiratívny, pretože vedie ku kreativite. V prípade ikonického hotela Avion šlo aj o obmedzenie priestorové, nakreslil ho na pozemku širokom len 8 metrov (dĺžka 34 metrov). Zmestila sa doň kaviareň, recepcia a 37 izieb. Momentálne je (pod vedením znamenitej architektky Evy Jiřičnej) čerstvo zreštaurovaný vďaka aktuálnemu majiteľovi, Stanislavovi Berouskovi. Ak vám to meno niečo hovorí – názov slávneho cirkusu, tak ste trafili. Pán Stanislav pochádza z tejto rodiny. Pôvodne vraj ani presne nevedel, čo kupuje, chcel skrátka vlastniť hotel. Postupne si uvedomil hodnotu a zaplatil dôkladnú rekonštrukciu, pri ktorej sa do interiérov vrátili všetky pôvodné prvky aj časti podláh zo sklených tehál (ihličkové topánky majú vstup zakázaný) a okrúhlych „lodných“ okien. Škoda, že svetlík do kaviarne sa nepodarilo „aktualizovať“. „Bolo to naozaj veľa peňazí a už viem, že sa to za môjho života nevráti,“ hovorí, ale je rád, že mu mohol vrátiť slávu, ktorú necitlivý prístup generácií zmenil takmer na ruiny. A aj keď má aj iné podnikateľské povinnosti, v Avione je každý deň a sám hovorí, že je to pre neho, ako keď má niekto doma vzácne obrazy. On má výnimočný hotel.

Prechádzame poschodiami. Na žiadnom mieste hotela sa človek necíti stiesnene vďaka zrkadlám a priehľadom medzi poschodiami. V niektorých izbách je síce toaleta a kúpeľňa len za sklenou prepážkou (v prvom prípade so závesom), ale všetko dokopy vyzerá impozantne. Toto je ďalšia vec, ktorou sa nám prihovára funkcionalistická architektúra – dáva nám pocítiť hĺbku priestoru. V hoteli si človek uvedomuje aj aký farebný vedel byť funkcionalizmus, ktorý máme v pamäti hlavne z čiernobielych fotografií. Typickými farbami hotela (aj interiéry zariaďoval Fuchs) sú modrá, červená a žltá. 

Komentovanú prehliadku hotela si môžete objednať, ale na strechu desaťposchodového domu sa dostanú len hoteloví hostia, čo samozrejme využívame. Večerné Brno máme ako na dlani a je krásne. Išli sme si pozrieť architektúru a našli sme mágiu. 

odporúčané funkcionalistické stavby v Brne (podľa www.bam.brno.cz)

Vila Tugendhat, Haasova vila, Neumarkova vila, Tesařova vila, Rodinný dům Hermíny Weiglové, Zemanova kavárna, Kavárna ERA, Hotel Avion, Moravská banka, Česká banka Union / Český rozhlas Brno, První moravská spořitelna, Obchodní dům firmy Baťa, rodinné domy v kolonii Pod vodojemem, Husův sbor Církve československé husitské, Palác Morava, Krematorium.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.