ak si skúsime položiť otázku, čo je synonymom našej domácej jazzovej a bluesovej hudby, nepochybne sa ako prvý zjaví Peter Lipa. Jeho hudobné nasadenie je vzhľadom na jubileum najbližších dní (30. mája oslávi 80 rokov) priam dych berúce. Vek je však nepochybne dôležitý a významný. Je to nespochybniteľný a nenahraditeľný súčet skúseností nielen na poli hudby, ale aj v živote. Premieta sa do výkonu, do diela, do hudby. A napríklad taký blues, celoživotná láska Petra Lipu, vychádzal vždy zo zúročenia životných skúseností.

ako to bolo na začiatku

„Možno sa pamätáš, že spievala nám Ella a aká energia išla z nej, aj Franky Boy aj Luis, bolo ich skrátka veľa, čo spievali nám na Music USA,“ je úryvok z textu Milana Lasicu, ktorý spoločne s Petrom Lipom naspievali. Spája a definuje to, čím boli poznačené jeho začiatky s hudbou, ktorá je odvtedy stredobodom jeho životnej pozornosti: „Dve zásadné spomienky mám na naše domáce rádio, dokonca s gramofónom, a pamätám sa, že sme mali aj šelakovú platňu Jana Wericha. 

Na našom dome bol veľký reproduktor, miestny rozhlas, odkiaľ tiež púšťali hudbu,“ spomína. „Od prvej chvíle je pre mňa rozhlas absolútny zdroj informácií a poznania hudby, ale aj hovoreného slova, ktoré o nej hovorí...