zatiaľ čo prednesené referáty týkajúce sa filmovej vedy či dokumentárnej tvorby „vyprovokovali“ bohaté diskusie, u hraného filmu ostalo v publiku prekvapivo ticho (resp. tichšie). Prečo prekvapivo? Za rok 2022 bolo totižto do kín uvedených vyše 40 slovenských hraných titulov, čo by teoreticky malo ponúknuť aj široký repertoár tém k diskusii. Nehovoriac o zaujímavých, informačne saturovaných referátoch vysokoškolskej pedagogičky Michaely Malíčkovej a filmovej vedkyni Kataríny Mišíkovej.
Dôvod mlčanlivosti publika je, domnievam sa, ukrytý v samotných filmoch. Malíčková vytvorila dôkladný prehľad hranej tvorby za rok 2022. Jasne demonštrovala, že sa najviac darilo diváckym filmom. V jej príspevku sme sa mali možnosť dozvedieť, ktoré filmy sa umiestnili na popredných priečkach v diváckej návštevnosti. Už tradične „zvíťazili“ romantické komédie – V lete ti poviem, ako sa mám (M. Ferencová), Láska hory prenáša (J. Machala) a slovenské číslo jedna v kinách – Šťastný nový rok 2: Dobro došli (J. Króner). Slovami Malíčkovej: „Filmy chcú diváka baviť, ale presnejšie zabávať.“ Slovenská kinematografia zaznamenáva žánrovú rozmanitosť a s tým súvisiacu prívalovú vlnu komédie. Čo je však menej potešujúce je kvalitatívna rovina daných diel. Nenarážam tým na formálnu nedokonalosť (už sme sa vymanili z éry amatérskych chýb), skôr zlyháva obsah.
Mnohým komédiám chýba aj čitateľné autorské gesto, často sa vyskytuje jednoliatosť humoru a prevedenia tém. Za komédiu s najviac rozpoznateľným autorským rukopisom bola označená gangsterka Čierne na bielom koni (R. Boroš). Alarmujúce (aspoň pre mňa) je zistenie, že Blaškovu Obeť, slovenský kandidát na Oscara, videlo v kinách necelých 1500 divákov. Pre porovnanie V lete ti poviem, ako sa mám hlási návštevnosť 130 000 divákov. Aj napriek tomu, že žijeme v dobe VOD, na Evitovky v kine sa vždy nájde čas... 7
„Na Slovensku vzniká fenomén, kedy dámske publikum cielene vyhľadáva komédie s hrdinkami, ktoré okrem mužov nič iné nezaujíma.“
Katarína Mišíková nadväzne otvorila veľmi naliehavú tému, nad ktorou by mal pouvažovať každý (nie len) slovenský divák/diváčka. Zmenila sa žena vo filmovej fikcii? Akým spôsobom sú ženské postavy reprezentované v slovenskom hranom filme za rok 2022? Mišíková podrobila vzorku najdiskutovanejších hraných filmoch uplynulého roka tzv. Bechdelovej testu. Mierka hodnotenia je založená na troch kritériách: vo filme sú prítomné minimálne dve (nesexualizované) ženské postavy, ktoré sa medzi sebou rozprávajú a predmetom ich rozhovoru nie je muž. Napohľad banálne požiadavky však spĺňali iba tri filmy z výberu: Obeť (M. Blaško), Svetlonoc (T. Nvotová) a rozprávka Zakliata Jaskyňa (M. Č. Solčanská). Film Svetlonoc dokonca aj napriek práci so ženskou nahotou či sexualitou, dokázal zanechať postavy „čisté“.
Na druhú stranu, v reprezentácii ženskosti snímka Superžena (K. Vosátko), ktorá viac vypovedá o mužoch či Čierne na bielom koni úplne pohoreli. Potešujúca je minimálne správa, že ženských protagonistiek v slovenských filmoch pribúda. Prečo však stále dochádza k splošťovaniu a nepotrebnému sexualizovaniu filmových hrdiniek? „Nemôžeme dať žene zmysluplnejšiu dejovú linku ako hľadanie si ženícha?“ dodáva Mišíková. Na Slovensku vzniká fenomén, kedy dámske publikum cielene vyhľadáva komédie s hrdinkami, ktoré okrem mužov nič iné nezaujíma.
Recenzia bola uverejnená na základe spolupráce s Katedrou filmových štúdií na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.