stretli sme sa vtedy prvýkrát aj s Tvojou kapelou a sadli sme si, priateľstvo na prvý pohľad, rád si pri rozprávaní stál a bolo to veľmi divadelné, akoby si potreboval pohyb na posúvanie myšlienok, avšak na malom priestore, hore schodmi, dole schodmi, poza závesy a na dvor a odtiaľ späť a zároveň ako americký producent ešte pár minút pred vystúpením si sa zaoberal inými vystúpeniami a inými koncertami a rozmýšľal som už vtedy, či máš hranicu, či si dokážeš povedať, že robiť všetko, stále, zároveň je únavné, lenže pochopil som, že pre Teba bolo hranie, hudba, rozhovory stále iba pokračovaním toho istého v rôznych podobách, preto si dosiahol tak vzácnu mieru láskavosti a sústredenosti, veci si neoddeľoval, ale spojil, a s tým si pracoval tak, ako Ti to určil Tvoj talent a Tvoja pracovitosť, a veľmi som obdivoval spôsob, akým si sa dokázal vymaniť z toho všetkého a zároveň v tom všetkom ostať, akoby v strede bojiska, pevný, gravitačný bod, ako sa na Teba pozerali Tvoji muzikanti a Tvoji kolegovia pri hraní a odrazu si bol civilný, ale vždy si bol civilný, bez manierov, neuhýbal si a rád by som Ti povedal, že si mal uhnúť, ale vieš, aký si, takže teraz Dano, teraz už budeš iba chýbať a neviem, kedy dokončíme všetko, v čom sme chceli pokračovať.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.