spoznali sme sa na jeho výstave v máji 2018. Ja som spolupracoval s galériou White & Weiss a fotieval som inštalácie a vernisáže výstav. Erik bol živel, čarovný charizmatický človek, aj keď vtedy neprežíval najlepšie obdobie života. Jeho veci sa mi páčili, mali v sebe zakódovanú bezbrehú hravosť.

Potom, po inštalácii, bola vernisáž a on si doniesol všelijaké veci – xylofón, minisynťáčik, minilooper, fujaru s hadičkou na fúkanie a ešte nejaké ďalšie veci a urobil si aj hudobný sprievod. Keď ľudia odišli, v galérii sme zostali my „miestni“ a s Erikom sme si aj zadžemovali, lebo mi povedal, aby som si doniesol flautu. To už sme boli dobrí priatelia. 

Vôbec som si nevšimol, kedy sa to stalo, lebo sme sa poznali dva dni. Jeho sociálna frontálnosť bola obdivuhodná. Väčšinou sa horlivých snáh o priateľstvo ľakám a bývam obozretný, ale on to robil tak, akoby sme sa poznali odjakživa. Bol to virtuóz sociálneho kontaktu.