paranoidné stavy, izolovanosť, naivné dôverovanie nespoľahlivým zdrojom, a najmä nekonečný čas strávený v kancelárii psychiatra rámcujú všedný deň a vlastne aj celý život nešťastného muža v stredných rokoch, Beaua Wassermana (Joaquin Phoenix). Všetko negatívne, k čomu je až do smrti odkázaný, pramení ešte z detstva a smeruje k jedinému človeku – jeho matke Mone (Patti LuPon). V  najcitlivejšom životnom období mu totiž ukázala viac než nezdravý predobraz toho, ako by mala vyzerať skutočná a nikdy nekončiaca materinská láska. Režisér Ari Aster po štyroch rokoch od premiéry psychologického hororu Midsommar (2019) opäť priniesol nekonvenčné poňatie ľudskej krehkosti zachytenej na filmovom plátne. Tentokrát medzi sebou prekombinoval toľko žánrov, až bolo jednoducho nevyhnutné, aby mala jeho najnovšia ratolesť neuveriteľných 179 minút – nanešťastie bolo toto rozhodnutie veľkým krokom vedľa a pre netrénovaného diváka môže znamenať dokonca nebezpečenstvo postupnej straty pozornosti. Aj napriek tomu však On sa bojí (2023) predstavuje jednu z najzaujímavejších snímok, ktorá toto leto zavíta aj do našich kín. 

Beau sa chystá navštíviť matku, no nočná udalosť sa pre neho zmení na nepretržitú sériu nepríjemností. V strede zdanlivo nekonečnej noci dostáva odkazy od suseda, ktorý ho obviňuje z rušenia nočného kľudu. Nevyspatý sa v polorozpadnutej bytovke ráno budí neskoro a neistý, či vôbec stíha let, vyloží si kufor priamo pred byt spolu s kľúčmi vo dverách, no v okamihu nepozornosti oba predmety zázračne miznú. Akoby toho nebolo dosť, v ubytovni je vypnutá voda a situácia s ňou spojená mu v danom momente vôbec nehrá do karát: prehltol lieky na úzkosť bez zapitia, čo mu jeho psychiater vyslovene zakázal.