Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bratislavská synagóga je hlavným exponátom výstavy o jej architektovi

.bibiána Kristína Danitová .kultúra

Pri zmienke o bratislavskej synagóge mi napadne otázka docentky z vysokej školy, ktorá sa nás opýtala, či vieme, kde sa nachádza. Celá trieda vrátane niekoľkých Bratislavčanov záporne pokrútila hlavou. „A práve preto stále stojí. Ľudia to nevedeli počas vojny ani po nej,“ povedala. To zachránilo ortodoxnú synagógu pred nešťastným osudom tej na Rybnom námestí.

Bratislavská synagóga je hlavným exponátom výstavy o jej architektovi Rudolf Klein, Budapešť Ortodoxná synagóga, Bratislava, 1923 – 1924.

pri príležitosti stého výročia synagógy na Heydukovej ulici pripravilo Židovské komunitné múzeum v jej priestoroch výstavu Architekt Artur Szalatnai-Slatinský a Bratislava. Kurátormi sú riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský a archeológ a múzejník Štefan Holčík. Za hlavný exponát podľa prvého z nich môžeme považovať práve synagóga, ktorá oslavuje storočnicu. Jej stavba prebiehala od jari 1923 do jari 1924. 

Výnimočnosť tejto komornej výstavy spočíva v tom, kto o synagóge a jej architektovi rozpráva. Štefan Holčík je podľa Borského „bratislavskou legendou, ktorá sa celoživotne venuje práve Bratislave. Málokto ale vie, že pán Holčík bol rodinným priateľom rodiny Szalatnaiovcov a práve on opatruje časť pozostalosti po architektovi“. 

byt na Laurinskej ulici

Manželia Szalatnaiovci bývali v byte na Laurinskej ulici. Keďže nemali deti, susedia boli ich najbližšou rodinou. Štefan Holčík chodil pred smrťou známemu slovenskému architektovi čítať. Iba cez prázdniny, pretože študoval v Prahe. „Keby nebol zomrel trištvrte pred mojou maturitou, tak asi by som sa dostal na dejiny umenia, kde ma chcel pretlačiť,“ zaspomínal si naňho jeho bývalý sused. Priznal aj to, že hoci študoval niečo iné, nakoniec sa aj tak stal historikom a kunsthistorikom.  

Teta Szalatnaiová-Slatinská, ako ju familiárne nazýval, mala so susedmi natoľko blízke vzťahy, že jej po manželovej smrti pomáhali. „Mala vo svojom byte zvonček a keď niečo potrebovala, zazvonilo to u nás.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite