súčasné zloženie skupiny tvoria až traja členovia jej najslávnejšej zostavy – spevák Ian Gillan, basgitarista Roger Glover a bubeník Ian Paice. Hity, ako Highway Star, Pictures of Home, Into the Fire z „klasických“ albumov Machine Head a In Rock prestriedávali kúsky z novších CD Whoosh, a Now What? i sólové čísla jednotlivých členov. V prvom sólovom vstupe nový gitarista Simon McBride ukázal, že je rovnocennou náhradou za Stevea Morsea a vie si poradiť aj s blackmoreeovskými vyšívačkami. Okrem toho sa prejavil, ako moderný a komplexný hráč, ktorý priniesol vlastnú zvukovú i výrazovú stopu, aj brilanciu. Nemohla chýbať skvelá Lazy s jedným z najoceňovanejších gitarových sól histórie. Vystriedala ju balada When a Blind Man Cries. K slovu sa dostal aj klávesový veterán, Don Airey, nesmierne pohodový človiečik a vtipný improvizátor. Má okrem rocku rád aj klasiku (aj preto od autora tohto článku dostal jeho bachovské CD), do svojho medley priplietol aj ponášky na romantikov, no a v závere spôsobil úplné nadšenie davu krátkou citáciou slovenskej hymny.
Nesmieme však zabudnúť na frontmana – v auguste už 78 ročného Iana Gillana. Jeho hlasovú kondíciu obdivujem, predsa len spievať hard rock nie je bel canto. Klobúk dole! Rytmika kapely je a bola bezchybná! Ian Paice sa nepotrebuje predvádzať, ani nič dokazovať, takisto ako Roger Glover. Zaznel aj údajne najznámejší riff v histórii zo Smoke On The Water, Perfect Strangers, cover verzia odrhovačky (podľa mojej skromnej mienky) Hush od Joea Southa, napísanej priamo pre kapelu. Jednoducho, repertoár bol retrospektívou nesmierne úspešnej kariéry skupiny „veľkej hardrockovej trojky“.
Ozvučenie skupiny bolo na skvelej úrovni, svetlá efektné, amfiteáter plný a nadšený, takže zopár „kozmetických“ detailov, napr. nefunkčná selekcia ceny lístkov výborný dojem nepokazilo.
Autor je hudobník
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.