v predošlých týždňoch som veľa písal o vnútornom dialógu, respektíve o zdroji prameniacom v duši človeka. Rozohrávanie debát samých so sebou v rôznych témach je dôležité, aby sme vedeli na život správne reagovať. A táto šablóna myslenia sa týka aj hudobníkov. Nie je to žiadne klišé či floskula povedať: „Tak ako žijeme, tak aj hráme.“ Čo si o sebe vo vzťahu k hudbe myslíme, to sa ukazuje aj v našej výpovedi a interpretácii.

Keď som roztržitý, dá sa to v hudbe, ktorú hrám, ľahko vycítiť, no tak isto keď som pokojný a rozvážny, je to citeľné. Ako ďalší príklad si stačí spomenúť na významného bubeníka menom Steve Gadd, ktorého jednoduchosť a poriadok je dodnes najžiadanejšou esenciou hudby. Nedá sa to nijak obísť, jazyk duše reflektuje jej obsah.