muzikantský príbeh Fera Grigláka je ojedinelým a celkom jedinečným zjavom na našej domácej hudobnej scéne. Svojím dejom je však ako vystrihnutý z celkom iného sveta, z toho za železnou oponou. Mal iba šestnásť rokov, keď vstúpil do vedúcej línie práve sa rodiacej rockovej scény a od rodičov ho museli prísť vypýtať, aby mohol ísť koncertovať s kapelou Prúdy. 

najprv fanúšik, potom člen

Začiatok celoživotnej cesty s hudbou Fera Grigláka sa začal už vo veku piatich rokov. Rodičia ho prihlásili na hodiny klavíra do ľudovej školy umenia, odkiaľ sa neskôr dostal aj na bratislavské konzervatórium. Začal sa učiť na hoboji, no prestúpil na klasickú gitaru. Jeho púť s gitarou, nástrojom, ktorým sa zapísal všetkým fanúšikom do duše, sa začala, keď mal dvanásť rokov. Kúpil mu ju starý otec. „Už počas prázdnin som sa naučil niekoľko akordov, aby som mohol opaľovať kočky na dvore,“ spomína Fero Griglák v knihe Slovenský bigbít (Ľ. Jurík, D. Šuhajda, Slovart, 2008). 

Niet gitaristu, ktorého by v jeho začiatkoch neovplyvnili veľké mená svetovej scény. Inak tomu nebolo ani v prípade Fera Grigláka, ktorého veľkými vzormi boli ikony jeho generácie rockerov – Jimmy Page, Jimi Hendrix a George Harrison. „Mama mi priniesla z Viedne singel Led Zeppelin Good Times, Bad Times a keď som si to vypočul, povedal som si, to je niečo šialené, to musím zvládnuť,“ približuje. Inside of Fire bola jeho prvá kapela, s ktorou aktívne vystupoval, a popri prevzatom repertoári skupín The Kinks, The Equals a The Troggs sa už vtedy prezentoval aj vlastnými kompozíciami.

„Veľmi som obdivoval piesňovú tvorbu Prúdov. No nikdy by mi nenapadlo, že sa raz do tej skupiny dostanem, bola to v podstate náhoda,“ spomína v koncertnom filme skupiny z prelomu milénia. Keď sa v roku 1969 nachvíľu rozpadli, Pavol Hammel sa začal obzerať po nových spoluhráčoch. Fero Griglák sa mu zapáčil ihneď a spolu s ním angažoval aj zbytok jeho kapely. Mladý a talentovaný gitarista tak dostal prvý priestor na nahrávanie svojej tvorby. Svoj už vtedy vyzretý skladateľský kumšt prejavil na rovnej polovici skladieb albumu Pavol Hammel & Prúdy (1970). Mnohé z nich sa stali evergreenmi – Koče plné ruží, Princezná Zlatovláska či dokonca najznámejšia Medulienka, ktorá v éteri zaznieva pravidelne dodnes aj s bravúrnym gitarovým sólom. To bolo na míle vzdialené všetkým vtedajším hráčom. Technickou čerešničkou je fakt, že v skladbe Abrakadabra v slovenskom rocku ako prvý použil efekt Wah-wah (známe ako „kvákadlo“). A pritom všetkom nemal ani osemnásť rokov. „Keď sme mali koncerty, Paľo Hammel ma bol vypýtať od rodičov, aby ma pustili. Musel sa za mňa zaručiť,“ spomína. „Keď sme išli s Prúdmi na hudobný festival do Vina del Mar v Čile, tak si ma ktorýsi člen kapely musel zapísať do pasu.“ 

pavol Hammel, spoluhráč, dlhoročný kolega a priateľ

„Myslím, že Fero Griglák bol najväčší gitarový objav tých rokov.