to slovo vraj pochádza zo starého jazyka, okcitánčiny, ktorým sa dodnes hovorí v oblastiach južného Francúzska: v Gaskonsku, Provensálsku, v Languedocu, dokonca v časti talianskeho Piemontu či v Baskicku. Pod iným menom – arančina – je okcitánčina oficiálnym jazykom Katalánska. 

Okcitánčinou dodnes hovorí asi štvrtina obyvateľov Francúzska, no ako úradný jazyk používajú francúzštinu. A práve z tohto prastarého jazyka plného rôznych ešte bizarnejších dialektov vrátane limuzínštiny, niceštiny (čítame nišštiny) či vymretej židovskej provensálčiny chouadite (šuadit) pochádza ten nádherný názov pre hebkú a vláčnu omáčku, z ktorej sa neskôr vykľula celá odnož úžasných jemných polievok.