vždy keď tie lampáše človek vidí a patrí do generácie Husákových detí, nevdojak si musí spomenúť na všetky jesenné školské výzdoby, kde práve táto rastlina vkusne dopĺňala záplavu červených zástav, kosákov a kladív. Vynímala sa pred hrôzostrašne veľkými hlavami holohlavých starcov či pri skratke CCCP vyskladanej z krvavo lesklých písmen. 

Pri pohľade na machovku a jej oranžové lampióniky dodnes človeku naskakujú spomienky na odporne chladný november a lampiónový sprievod, ktorého sme sa vždy museli zúčastniť. Dnes to už znie úplne cudzo a vyznieva absurdne. Nervózne mamy, ktoré museli zohnať papierový lampión na palici, potom zraz pred školou, prísne počítanie, či došli všetci, kto chýba a či má na to dôvod.