najčastejšie ho poznáme v podobe jeho zemiakovej verzie, keď sa nám na tanieri ocitne  kôpka či v horšom prípade lepkavý roztečený fľak rozmixovaných uvarených zemiakov zvláčnených maslom a mliekom. História pyré je však oveľa staršia. Siaha rozhodne ďalej ako do šestnásteho storočia, keď k nám priplávali prvé zemiaky. Nikto presne netuší, ako vzniklo. 

To je neklamným znakom toho, že je tu s nami od úplných prvopočiatkov, keď si náš predok uvaril niečo nad ohňom. A ako to už býva, zrejme pri tom geniálnom nápade opäť  zohrali kľúčovú úlohu emócie. Isto-iste sa niekto zase niekde zabudol, dobehol k hrncu neskoro a našiel v ňom už len rozvarenú zeleninu. Naštval sa tak strašne, že z tej mľandravej a rozpadajúcej sa masy od zlosti vybil novú štruktúru: lahodnú pastu, ktorá sa dala podávať ako príloha či nežný dip na namočenie skyvy chleba.