povaľujú sa na popredných miestach orientálnych obchodov medzi zaujímavými koreninami, no siahajú po nich len znalci. Väčšina okoloidúcich sa ich bojí. Nezriedka ich nájdeme v kúte medzi sušenými ázijskými citrónmi či kafrovými listami.  Sedia si tam usušené v čudnom a, povedzme si otvorene, znova dosť nevzhľadnom a mimoriadne podozrivom vrecku zo zánovného igelitu. Vyzerá to celé zaprášene a mastne. 

Ten igelit, samozrejme, dôverne nepozná minulé storočie, ako by sa mohlo zdať, nie je recyklovaný, to len chipotle ho tak zaprášili a zababrali, že pôvodne nové vrecko vyzerá, akoby stálo v sklade nádherných štyridsať rokov a pamätá si raketový nástup ABBY a čudné tance chlapíka z Boney M. Igelitové vrecko vezmeme a hneď sa na nás uprie zopár pohľadov ľudí, ktorí netušia, čo to je, načo to je, ale vedia, že by to v živote nezobrali do rúk, nieto do úst. Chipotle totiž vyzerajú... nuž, ako to pekne nazvať. Hnedasté mastné výlučky, ktoré sa usušili na slnku, niekto ich po svojom domácom miláčikovi zozbieral, zabudol na ne a teraz sa omylom dostali do obchodu s koreninami z celého sveta.