číňania majú svoje korenie piatich vôní a v rôznych obmenách si táto koreniaca zmes našla svoj domov po celej juhovýchodnej Ázii, aby tam rázne menila a podčiarkovala chute od rôznych vyberaných mias a fašírok až po zeleninové prívarky či plnky do buchtičiek bao. Nájdeme ju dokonca až v Indii či v malej obmene aj na Blízkom východe, kam ju doniesli arabskí obchodníci. 

Mnohí si myslia, že šičimi togaraši je niečo podobné. Najmä preto, lebo v preklade ten názov znamená korenie siedmich vôní. Usmejú sa, to poznám, týmto ma neprekvapíte. Určite to bude stará dobrá juhočínska klasika: škorica, badián, koriander, fenikel a nové korenie. Plus, samozrejme, nejaké dve zložky do sedmičky. Veľká chyba. 

Žiadne z týchto korení či vôní sa totiž v šičimi togaraši nevyskytuje a vysvetlenie je veľmi jednoduché. Šičimi totiž vzniklo v sedemnástom storočí v období Edo, keď sa Japonsko na celé dve storočia zatvorilo pred svetom a nikoho a nič na svoje ostrovy nepúšťalo. Muselo si vystačiť so svojimi zdrojmi a fantáziou. No a okrem zaujímavej a s ničím neporovnateľnej kuchyne, ktorá sa pestuje okolo budhistických kláštorov Kjóta, si vytvorilo aj svoju jedinečnú koreniacu zmes. Treba však podotknúť, že najprv to bolo liečivo.