Kaviár, ustrice, hľuzovka. Určite ich každý z nás videl minimálne na plátne v nejakej tej bondovke. No sú aj také snobské pochúťky, ktoré by sa na plátno nikdy nedostali. Lebo sú, jemne povedané, zúfalo nefotogenické. Ako napríklad angulas.

Dlhý názov série článkov, ktorú práve začínate čítať, znie: Olovrant a iné obrázky zo života z doby pred postfaktuálnymi bublinami. Dlhý názov prvej časti znie: Olovrant do roku 1957 (vrátane) v byte na Dunajskej ulici v Bratislave.

Keď sa pripravuje, je to nádhera. V hrnci sa nám prevaľuje nadýchaná perina, ktorá len čaká na to, aby niečo zakryla a neskôr v peci dodala jedlu jemnú mliečnu chuť a krehkú kôrku. Biela perina sa volá bešamel.

Najedli sme sa, naokolo samá krása a vrúcnosť. Každých pätnásť minút nám pristane ruka majiteľa na pleci, aby sa ubezpečil, či nám chutilo. Zrazu sa pred nami zjaví pohár s jantárovo zafarbeným vínom. A pri ňom na špeciálnom tanieri učupené cantuccini.

Svieti v ponuke ľahkých predjedál skoro všetkých reštaurácií v Toskánku, Umbrii či Lazia, no máloktorý návštevník neznalý veci si ju objedná. Pritom ide o jednu z najchutnejších záležitostí, ktoré ponúka talianske gastronomické leto. Navyše s históriou ako remeň: panzanella.

Poľské ministerstvo pre digitalizáciu vydalo varovanie pred aplikáciou, ktorá mení fotografie používateľov tak, aby vyzerali ako bábiky Barbie alebo Ken.

Je zelené a v mažiari vyvoláva rešpekt. Krásna smaragdová farba je taká intenzívna, že pôsobí až jedovato. Vôňa je rovnako silná a vyráža dych. No potom sa tá pasta hodí na cestoviny, rozriedi vodou a je to krása nevídaná. Pesto.

Napichané malé kúsky mäsa za sebou na dlhšom drevenom bodci. Pomedzi to možno poprepletané nejaké tie krúžky cibuľky či náznak papriky. No to už je rúhačský bonus. Podávajú sa s pita chlebom a dostaneme bodce zvyčajne tri. Souvlaki.

Každý ich už určite minimálne videl, kto ich ochutnal, nikdy na ne nezabudol. Sú totiž také delikátne, až strach. Jediné, čo našinca môže odradiť, je, že sa jedia celé, aj s vnútornosťami. Riečne sa volajú grundle, pri mori zas girice.

Dnes – na deň čokolády – by sme si mali dopriať kúsok tejto lahodnej pochúťky. Je neodmysliteľnou súčasťou pečenia, no jej využitie je oveľa širšie. Hovorí sa o nej, ako o jednej z najznámejších sladkostí. Je súčasťou jedál i nápojov. Dokonca by sme o nej mohli hovoriť ako o umení.