šteklený neutíchajúcou zvedavosťou a chuťou po labužníckom dobrodružstve si ju našinec objedná. Napríklad ako prílohu k talianskemu posúchu, za ktorým sa zbláznil celý svet a volá sa pizza. Čo to len môže byť, isto nejaká zaujímavá rafinovanosť. Však človek za to nič nedá, všetko je niekedy prvý raz. Našinec by však mal byť varovaný, určite nečaká až také horúce zážitky, aké mu nduja bez varovania nadelí okamžite, ako sa dotkne jeho jazyka. 

Treba povedať, že pri nduji je všetko úplne inak, ako človek predpokladá, a mal by sa mať pred ňou naozaj na pozore. Možno si našinec ešte predtým, ako mu nduja pristane na stole, stihne niečo vygoogliť, poinformovať sa a zistiť, že ide o klobásku. Možno bude aj sklamaný, prečo to rovno nenapíšu, myslí si, že zas tu niekto preháňa a z obyčajnej údeniny robí niečo nóbl. Jeho podozrenie sa ešte zväčší, keď mu tú pizzu či cestoviny donesú a ako pozerá, tak pozerá, klobásy nikde! Iba kde-tu rozfrckané červené hužvance. 

Môže sa aj pekne nahnevať – objednal si predsa nejakú nduju a nduja v nedohľadne! Lenže! Stačí sa zahryznúť, jemnejšie povahy povedia, že možno stačí len ovoňať, a o prítomnosti nduje niet pochýb. Udrie do nosa ako päsť trénovaného boxera.