mnohí sa možno začudujú. Baskicko a najlepšia kuchyňa? Nuž, kto sa vyzná a sleduje všemožné rebríčky reštaurácií a šéfkuchárov, alebo si len zoberie Michelinovho sprievodcu a poráta počet trojhviezdičkových reštaurácií na kilometer štvorcový, výsledok pozná. Baskicko je kulinárske eldorádo. A nie je to len výmysel posledných rokov či nebodaj marketingový ťah miestneho ministerstva cestovného ruchu, ako sme toho často svedkom pri rôznych nordických a východoázijských gastronomických módnych vlnách.  Baskicko bolo baštou dobrého jedla odjakživa. 

Dá sa dokonca s istým prižmúrením oka tvrdiť, že vlastne aj s prispením Baskicka a kedysi bývalých provincií, teraz regiónov  južného Francúzska – Gaskonska a Okcitánie –, sa z francúzskej kuchyne stal etalón gurmánskej slasti a miesto, kam sa chodí za jedlom. No tie najintenzívnejšie chute, prekvapivé kombinácie a najmä dlho pestovaná, tisícročiami cibrená kulinárska tradícia sa nachádzajú presne v tom zvláštnom ohybe medzi Pyrenejami a Biskajským zálivom. Baskicko je severnou a najbohatšou časťou Španielska. Baskovia na tomto zvláštnom mieste žijú už nejakých tisíc rokov. Žijú, pracujú, no najmä varia a jedia. Sú to oni, ktorí pomaly, ale iste posielajú do sveta na skusy nové kuchárske nápady, zázračné chute, a potom pozorujú, čo sa s nimi v tom svete stane. Jedným z takýchto vynálezov je aj sušená treska.