je to pochúťka plná kontrastov a rozporov. Presne ako jej zloženie. Na jednej strane mliečna a podmanivá chuť vanilkovej zmrzliny, na druhej silné dvojité espresso. Čierna a biela. Ostrá, horko-kyslá chuť kávy, jemné pohladenie zamatovej, sladkej zmrzliny. Káva ako nápoj, ktorý nás postaví na nohy a nabudí, zmrzlina ako dezert spojený s leňošením a kratochvíľou. A kontrasty a protiklady pokračujú aj v iných záležitostiach – okolo affogata sa vedú siahodlhé spory. Napríklad o tom, či ide o dezert alebo nápoj. 

Dodnes nikto nevie, kam ho má v lístku písať. Niektorí ho uvádzajú v jedálnom, iní zas vytrvalo v nápojovom. Ďalšia vzrušujúca debata prebieha okolo jeho histórie, a to v samotnom Taliansku, čiže si vieme predstaviť, aká je vyhrotená a dramatická. Určite je korenená nejakými tými odchodmi s buchnutím dverí, pokrikovaním na seba z balkónov a využitím celého diapazónu talianskej gestikulácie. To, že sa do debaty môžu omylom pridať Francúzi a tvrdiť, že affogato vzniklo v istej kaviarni v Paríži, radšej vynecháme, pretože to by už bola riadna mela. Stačia nám dve pozície, ktoré dnes zastávajú dva militantné prúdy hašteriace sa o pôvod affogata.