pri návšteve Chorvátska v úporných letných mesiacoch ich nemôžeme minúť. Pod názvom ćevapi ich nájdeme v každom jednom podniku – či už je to reštaurácia, alebo predajňa potravín, kde nás čakajú pekne predpripravené v zatavených obaloch. Stačí si ich v reštaurácii objednať, keď sa zmátožení vraciame z pláže a zúfalo po týždni hľadáme niečo iné ako lignie na žaru či girice, alebo nakúpiť v obchode a potom s gustom ugrilovať na terase či upiecť v rúre. Malé mäsové prsty, hebké a šťavnaté. 

Pri nich zvyčajne na tanieri kraľuje ostročervený ajvar – balkánska paprikovo-baklažánová pasta, ktorá vznikla v devätnástom storočí ako náhrada kaviáru, keď si to v Dunaji zrazu vyzy rozmysleli a povedali si dosť. K ćevapom sa ešte prirodzene prikladá aj surová nakrájaná cibuľa – aby konzument ani sekundu nezapochyboval, odkiaľ táto pochúťka pochádza. Ćevapi totiž doputovali na južný Balkán priamo z Osmanskej ríše. Kto niekedy navštívil Istanbul a jeho rybí trh pod štvrťou Cihangir, vie, o čom je reč. Tam sa grilované ryby zajedajú okrem chleba aj ohromnými polkami rozkrojenej sladkej cibule. Komu sa teraz urobilo mdlo, netuší, aká slasť to je. Miestne cibule sú totiž šťavnaté a sladké ako jablko. V kombinácii s grilovaným mäsom vytvárajú neuveriteľnú báseň chutí – k dymovému zážitku sa pridáva jemne pikantný šťavnatý tón.