Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Počas leta by sme mali chrániť našu kožu pred slnkom. Veľa ľudí zabúda na oblasť uší

.bibiána Kristína Danitová .lifestyle

Mnohí si z leta odnesú okrem zážitkov i suvenír v podobe bronzového opálenia. Hnedá farba, ktorú získa naša pokožka po teplom dni vonku, je obrannou reakciou na stret so slnečnými lúčmi.

Počas leta by sme mali chrániť našu kožu pred slnkom. Veľa ľudí zabúda na oblasť uší pexels.com

predstavte si, že si užívate slnečné popoludnie na vašom obľúbenom mieste. Dopadá na vás ultrafialové žiarenie obsahujúce UVA (95 %) a UVB (5 %). To prvé dá našej koži hnedý nádych, druhé spôsobuje spálenie. Opálenie totiž vzniká, keď UV žiarenie preniká kožou, na čo reagujú melanocyty. Úlohou týchto buniek je chrániť kožu pred poškodením, čím je aj opálenie. Za stmavnutie kože môžu melanocyty, ktoré po kontakte so slnečnými lúčmi začnú obrannú akciu – tvorbu melanínu.

od opálenia k spáleniu

Reakcia kože na slnko závisí od typu našej pokožky, čo spôsobuje, že jedni majú problém opáliť sa, druhí hneď získajú krásnu bronzovú farbu a ďalší sa po krátkom pobyte na priamom slnku spália. Ako už možno tušíte, závisí to od typu melanínu produkovaného melanocytmi. Prvý typ, eumelanín, zodpovedá za tmavé sfarbenie kože, ale napríklad aj vlasov a očí. Druhý je pheomelanín, ktorý spôsobuje svetlé sfarbenie, pehy i ryšavé vlasy. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite