priznám sa, nie som veľkým fanúšikom aperolu. Treba však priznať, že večernému mestu dodáva nebývalý šmrnc. Dámy s ním za stolíkmi vyzerajú elegantne a spokojne, v ohromných pohároch sa prevaľuje nápoj zvláštnej, neuchopiteľnej oranžovokrvavej farby, v ktorom si švitoria nepokojné bublinky prosecca a odľahčujú horko-sladkú chuť aperolu, likéru z horkých krvavých pomarančov. 

Spolu potom oba alkoholy na podnebí vytvoria exotickú, takmer cukríkovú chuť. Zdá sa však, že ľuďom sa pomaly horkasté chute zunovali a po obrovskej vlne gin tonikov a aperolov sa znova rozjarené a letom uvoľnené ľudstvo rozhodlo pátrať v trošku jemnejších a hravejších chuťových vodách.  Zo stolíkov pomaly ale iste ubúda oranžovej a objavuje sa v tých istých klenutých objemných pohároch na long drinky bledožltá iskrivá farba, doplnená o prúžky citrónu a lístky mäty. Horký aperol vystriedalo kyselkavé limoncello. A posun je to teda riadny. Akoby sme zrazu namiesto ťažkého zimného parfumu zacítili svieži vánok ľahkej kolínskej.