patrím medzi tých, ktorí jej nevedia odolať. Keď v supermarkete prechádzam okolo chladiaceho boxu s majonézami a rovno medzi nimi tróni ona, musím okamžite zrýchliť krok, odvrátiť zrak a pozerať sa na opačnú stranu, napríklad na desivý výber prefabrikovaných „proteínových“ termixov, a súčasne myslieť na zlepené kapustné fliačky zo socializmom poznačenej školskej jedálne. Len vtedy mi nevystrelí ruka na pult, neuchmatne, samozrejme, to najväčšie XXL vydanie a nepoloží ho akoby nič do košíka. 

Pretože tatárska omáčka, to je prosto závislosť. Tá hebkosť jemnej majonézy okorenenej estragónom a dochutenej najemno nasekanou kyslou uhorkou sa pravým vyznávačom vybaví v milisekunde a tá predstava im dokáže v ústnej dutine narobiť veľké problémy.  Ja sám pri písaní týchto riadkov ten nápor ledva zvládam a zachraňuje ma len to, že práve v chladničke žiadnu nádobu s tatárskou omáčkou nemám.