prvá zmienka o nápoji z kávovníkových zŕn pochádza zo severovýchodnej oblasti Etiópie. Ich povzbudivé účinky tamojších obyvateľov očarili. Z Etiópie putoval kávovník pravdepodobne cez Egypt na Arabský polostrov, kde sa začalo s jeho pestovaním. Na pitie kávy, ako ho poznáme dnes, museli naši predkovia čakať do 15. storočia, z tohto obdobia totiž pochádzajú prvé dôveryhodné zmienky o nápoji pripravenom zo zŕn kávovníka. Ako prví si na tomto aromatickom moku pochutnali v Jemene. Už vtedy vedeli, že zrná je potrebné upražiť a následne uvariť. Tento spôsob prípravy sa zachoval dodnes, teda aspoň v arabských krajinách, kde sa káva varí v džezve. Prvá kaviareň na svete bola vraj otvorená v roku 1475 v Konštantínopole (dnešný Istanbul). Káva sa postupne rozšírila cez Egypt do južnej časti Arabského polostrova, kde sa začalo s jej pestovaním.
V 17. storočí sa káva dostala do Európy, kde sa stala veľmi populárnou. Napríklad v roku 1669 priniesol turecký ambasádor Suleiman Aga značné množstvo kávy na parížsky dvor kráľa Ľudovíta XIV., čím zaviedol módu prípravy a vychutnávania kávy v tureckom štýle.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.