mnohí tvrdia, že cukor, toto zvláštne korenie s jedinečnou sladkou chuťou – pretože za korenie sa vždy považovalo –  je tým elementom, ktorý akceleroval rozvoj západného sveta, a je priamou príčinou vedecko-technickej revolúcie. Človek sa totiž do cukru tak strašne zamiloval, že bol ochotný urobiť čokoľvek, aby ho získal viac a viac. Preto prekonal svoju vrodenú pohodlnosť, siahol po rovnako vrodenej vynachádzavosti, aby si výrobu cukru čo najviac uľahčil a zefektívnil. A tak začali vznikať vynálezy, aké svet nevidel – od nových technológií kalenia ocele až po parný pohon. To všetko len preto, aby bol život sladší a sladší. 

Objavenie cukru prebehlo zrejme tak ako pri iných gastronomických vynálezoch – náhodou. Nejaký obyvateľ juhovýchodnej Ázie, zrejme v Papue Novej Guinei, zahryzol do cukrovej trstiny a povedal si – fúha, aká zaujímavá chuť, pripomína trochu med. A tak na žutie trstiny nahovoril aj ostatných spoluobčanov. Z kratochvíle sa po čase stala návyková záležitosť a ľudia začali špekulovať.