vraj prvé zmienky o niečom, čo sa na bresaolu podobalo, majú obyvatelia Lombardska zaznamenané už v pätnástom storočí, no sami prisahajú, že marinované a následne sušené mäso z vysokej zveriny či rožného dobytka sa v podhorských alpských oblastiach vyskytovalo už omnoho skôr. Vraj o tom svedčí samotný názov bresaola – obsahuje pradávne slová bre, čo bolo označenie pre jeleňa, a sal, znamenajúce soľ. Mnohí však s týmto veľmi voľným narábaním s pôvodom bresaoly nie sú spokojní. 

To by potom mohli túto pochutinu vyrábať hocikde, kam zablúdil nejaký jeleň, a to predsa nie je ani pravda ani fér! Bresaola je len jedna, pripravuje sa v okolí údolia Valtellina na hranici Lombardska a Švajčiarska. A preto je pre mnohých jednoducho pravdepodobnejšie, že túto voňavú tmavoružovú krásku nazvali podľa slova brisa, ktoré v miestnom dialekte označovalo v soli naložené býčie žľazy, a pomenovanie sa časom posunulo od delikátnych partií k delikátne sušenej hovädzej alebo konskej šunke.