už starovekí Gréci poznali výraz akrasia, ktorý označoval prokrastináciu alebo nedostatok sebakontroly. Pojem prokrastinácia, ako označenie odkladania povinností na neskôr, sa začal používať až neskôr. Pochádza zo slova pro-crastinus, ktoré znamená patriaci zajtrajšku. Z nášho pohľadu ide o úmyselné alebo naučené odkladanie povinností na neskôr. Čas od času to robí každý z nás – odložíme na neskôr neobľúbenú domácu prácu, urobíme si v práci prestávku, počas ktorej scrollujeme sociálne siete dlhšie, ako sme chceli, odídeme od dokončenia úlohy, aby sme sa venoval inej, menej dôležitej alebo stresujúcej. Takéto správanie má nielen dopad nielen na náš pracovný výkon, ale aj na duševné a fyzické zdravie. 

prečo si nemôžeme pomôcť?

Vyhnúť sa prokrastinácii je veľmi náročné, najmä ak niekto vykonáva mentálne náročnú prácu. Veľa ľudí si ju mylne zamieňa s lenivosťou, pretože pri oboch ide o vyhýbanie sa povinnostiam. Je tu však jeden významný rozdiel, vďaka ktorému ich dokážeme spoľahlivo oddeliť. Kým pri lenivosti nám vyhovuje, že nič nerobíme, pri prokrastinácii máme výčitky svedomia a iné nepríjemné pocity, pretože sa nevenujeme úlohe, ktorá na nás čaká. Práve to, že nepracujeme na zadanej úlohe, hoci by sme chceli, má za následok stres a frustráciu.