na povrchu svojho okrúhleho bledožltého tela mu rastú pľuzgieriky. Presne také, aké sa kreslili do ilustrácií k pampúšikovi, čo sa vydal na cesty. Bublinky, ktoré sa na tomto kvasenom, no stále plackovom chlebe vyduli počas jeho prípravy. Kto má šťastie, naďabí na také, ktoré ešte chrumkajú. 

No aj tie, čo sú nadýchané v hrubších častiach a po čase spľasli, skrývajú sladkú odmenu – rafinovane pripálené časti, ktoré dávajú naanu charakteristickú jemne zaúdenú chuť. A to nehovoríme o cesnakovom či maslovom naane, ktorý práve tam skrýva zákutia tej najintenzívnejšej chuti cesnakovej pasty či prepusteného masla ghee. Chytíme ten mäkký teplý posúch do rúk, ešte z neho sála staroveký žiar, ak máme šťastie a pripravovali ho v starodávnych nádobách tandoori. Jedným ťahom ho roztrháme na dvoje a potom z neho odtrhávame tak, aby nám v prstoch ostal kúsok presne akurát na naberanie ohavne pikantných, no neuveriteľne návykových indických jedál.