pestovali a konzumovali ho Aztékovia a Mayovia už okolo roku 1900 pred naším letopočtom. Verili, že má magické schopnosti pochádzajúce priamo od bohov, a preto bolo pitie kakaového nápoja rituálom – podával sa v zlatom zdobených nádobách a bol dochutený čili, klinčekmi alebo škoricou. Hoci už dnes vieme, že nápoj nepochádza od bohov, priaznivé účinky a najmä chuť kakaa sú vyzdvihované aj dnes. Preto si 13. decembra pripomíname deň kakaa.  

dlhá cesta na naše stoly

V Strednej a Južnej Amerike bolo kakao známe odpradávna – malo náboženský aj rituálny význam. Postupne sa z neho stalo platidlo. Európania pocítili na jazyku jeho chuť až v 16. storočí vďaka španielskemu dobyvateľovi Hernandovi Cortézovi, ktorý ho na kontinent priviezol. Cesta kakaa sa však nezačína v prístave, kde ho naložia na loď a vypláva zo svojej domoviny do celého sveta. Začína sa kakaovníkom Theobroma. Keď zožltnú alebo sa začervenajú struky obsahujúce kakaové bôby, sú pripravené na spracovanie. Po zozbieraní musia prejsť fermentáciou, ktorá trvá dva až osem dní, po osušení nastáva praženie pri teplote 100 – 130 °C a drvenie. Vznikne tak kakaová drť, z ktorej sa jemným mletím získava kakaová hmota. Jej následným vylisovaním sa získavajú kakaový prášok a kakaové maslo, ktoré je potrebné na výrobu čokolády.