panebože, keď si len človek predstaví ten krásne starosvetsky poprehýbaný tanier, poriadny robustný porcelán s jemným kvetinovým vzorom alebo klasický „cibulák“ a na ňom to skvostné, jednoduché jedlo, z ktorého sa ešte parí, okamžite sa mu ústna dutina zaplavuje spomienkami na tie najvrúcnejšie okamihy v kruhu vlastnej rodiny.

Prebleskne spomienka na lúče slnka predierajúce sa cez starú slivku, ktorá rástla priamo pri kuchynskom okne, alebo na zasnežené rána, keď sa stromy utopili v bielej pokrývke a zrazu boli akési smiešne malé. Deti hľadia cez zaparené dvojité sklá na malé stopy v snehu po sýkorkách a mačkách a ponárajú vidličku do hebkých špicatých šúľancov obalených v maku, orechoch či opečenej strúhanke.