máloktorí zanietení labužníci a dokonca aj odborníci na syry však vedia, že tie typické obrovitánske a lahodne vyzerajúce diery boli kedysi považované za chybu. Celých šesťsto rokov sa generácie švajčiarskych syrárov snažili z ementálu tie čudné očká, ako im oni hovoria, odstrániť, no márne. Nakoniec až v našich moderných časoch, teda na začiatku dvadsiateho storočia, na túto svoju métu rezignovali a povedali si – no dobre, bude to teda syr s dierami. 

A svet sa veru kvôli tomu nezrútil. Ba čo viac – z dierkovaného syra sa stala ikona. Dokonca taká, že keď ilustrátori potrebujú znázorniť kúsok syra,okamžite kreslia ementál, čiže trojuholníkový výrez z okrúhleho syrového bochníka, ktorý má charakteristické diery. Z ementálových dier sa počas dvadsiateho storočia napokon stala norma a niektorí labužníci na zvláštnu dierkovanú textúru tohto syra nedajú dopustiť, niektorí dokonca nadnesene hovoria, že najlepšie na ňom chutia práve tie očká.