keď si listujete brožúrou o aute alebo motoristickým magazínom, vidíte obrovský dôraz na presnosť každého údaju. Nový Range Rover je dlhý 4 999 milimetrov, má 190 koní pri 4 000 otáčkach za minútu, stály prevod 3,3:1, osempalcový displej navigácie a audio s výkonom 825 wattov. Udávaná spotreba je7,5 litra na 100 km, ale o tom, že takú dosiahnete, ani nesnívajte. Zdá sa, že spotreba je jediný údaj, pri ktorom automobilky vedome zavádzajú. Prečo?
test v laboratórnych podmienkach
„Spotreby paliva, uvedené v osvedčení o evidencii vozidla, sú údaje, ktoré vozidlu namerala v presne definovanom režime skúšky nezávislá skúšobňa. Výrobca si tieto údaje nemôže vymyslieť ani ich nemôže prikrášľovať,“ udáva Pavol Prepiak, viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR. V Európe používajú všetky automobilky rovnakú metodiku merania spotreby a emisií.
Volá sa Nový európsky jazdný cyklus a pozostáva z testu mestskej spotreby z roku 1970 a testu mimomestskej z 1990. Testovací cyklus obsahuje pokyny, na akú rýchlosť sa má auto rozbehnúť a ako dlho ju má udržiavať. Spotreba sa vypočítava na základe výfukových emisií, ktoré auto počas testovania vypustí. Tento dvadsaťminútový test sa nevykonáva v premávke ani na ceste, ale na valcoch v laboratóriu so zohriatym autom pri stabilnej teplote okolo 25 °C. To znamená, že testovanie neberie do úvahy iné autá na ceste, stúpanie a klesanie, rôzne odpory povrchov, rôzne teploty ani aerodynamický odpor, bočný vietor alebo protivietor. Vraj preto, aby sa dal test presne zopakovať – je to dostatočne silný argument?
Ak by bol Nový európsky jazdný cyklus jediným štandardizovaným testom spotreby, asi by sme boli ochotní ho akceptovať – neukazuje síce celkom pravdivé výsledky, ale aspoň stanovuje rovnaké kritériá pre všetky autá tak, aby sa dali porovnávať navzájom. Avšak podobná testovacia procedúra americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia má, vyzerá to tak, k realite bližšie – Volkswagen Passat s motorom 2.0 TDI má v Spojených štátoch udávanú mestskú spotrebu 7,8 l/100 km a v Európe 5,6 l/100 km.„Spotreba sa meria v laboratórnych podmienkach a je to svojím spôsobom ideál. Ale je pravda, že v mnohých prípadoch je pri našich vozidlách takmer dosiahnuteľná, čo mi už párkrát potvrdili novinári, ktorí dané auto testovali,“ povedal pre .týždeň Ľubomír Konečný zo zastúpenia japonskej automobilky.Hybridné autá (autá s pohonom, ktorý je kombináciou elektromotora a spaľovacieho motora) začínajú meranie s naplno nabitými batériami.
To sa pri bežnej jazde nestáva, lebo elektronika v aute udržuje nabitie v rozpätí 20 až 70 percent. Znamená to, že podstatnú časť z testovacieho cyklu prejde hybrid na baterky, na rozdiel od reality, kde sa spaľovací motor zapína priebežne už od štartu. Okrem toho počas merania absolvuje aj „stabilizačné jazdy“, počas ktorých si dobije batérie, ale nespotrebúva palivo. Tieto podmienky ďalej skresľujú spotrebu.V súčasnosti sa pripravuje nová Svetová testovacia procedúra pre ľahké vozidlá, ktorej uvedenie sa očakáva koncom tohto roka alebo v roku 2014. Pracujú na nej odborníci z EÚ, Japonska a Indie na báze súčasných smerníc Európskej hospodárskej komisie OSN (UNECE). Výsledky merania podľa tejto procedúry by mali vernejšie odrážať reálnu spotrebu.
nadspotreba a neplecha v účtovníctve
Príliš optimistický údaj o spotrebe v technickom preukaze robí neplechu aj v účtovníctve. Podnikatelia si môžu do nákladov započítať pohonné látky len do výšky spotreby, uvedenej v osvedčení o evidencii. Palivo prejazdené nad udávanú spotrebu hradia zo zisku a musia z jeho ceny zaplatiť daň z príjmu. Takisto si z neho nemôžu odpočítať DPH.Ak sa podnikateľovi zdá rozdiel medzi spotrebou na papieri a na ceste privysoký, môže si nechať preukázať reálnu spotrebu autorizovanou osobou alebo namontovať do vozidla prístroj na satelitné sledovanie. „Aby ste si mohli započítať reálne prejazdené palivo do nákladov, k monitorovaciemu zariadeniu potrebujete aj zariadenie na meranie reálnej spotreby – prietokomer. Údaje len zo satelitnej jednotky sú pre daňovákov nedostatočné,“ hovorí Igor Škrobánek, ktorý vykonáva meranie prevádzkovej spotreby i montovanie monitorovacích zariadení.
Cena za certifikované premeranie spotreby sa pohybuje okolo 250 eur, za monitorovacie zariadenie s prietokomerom okolo 800 eur.
úspory, emisie, dane, dotácie
V niektorých krajinách sú autá s nízkou spotrebou alebo nízkymi emisiami CO2, ktoré so spotrebou priamo súvisia, zvýhodňované. Platia sa za ne nižšie dane, prípadne sú oslobodené od poplatku za vjazd do mesta. Na Slovensku podobná podpora predaja eko áut neexistuje.Samozrejme, spotreba je niečo, na základe čoho môžeme úspešne predať auto, a preto sa automobilky snažia, aby ju mohli uviesť čo najnižšiu. Úsporné auto je atraktívne aj bez dotácií a výhod – cena pohonných látok dlhodobo rastie a v časoch šetrenia je každá koruna dobrá.
„Automobilky poznajú spôsoby, ako počas testov neporušiť predpisy a stlačiť hodnotu čo najviac nadol. Reálna spotreba je potom zvyčajne vyššia. Nie každý má totiž možnosť jazdiť v ideálne nastavených podmienkach tak ako automobilky,“ konštatuje Tomáš Novotný z portálu Natankuj.sk. Navyše sa výrobcovia uchyľujú k výrobe špeciálnych modelov, ktoré sú vyrobené tak, aby mali čo najnižšiu deklarovanú spotrebu podľa európskeho testovania (Volkswagen Bluemotion, Škoda Greenline, BMW EfficientDynamics). Snaha znížiť spotrebu o niekoľko deci môže spôsobiť aj to, že eko model bude lenivší – vzhľadom na iné sprevodovanie – či menej pohodlný – vinou nižšieho podvozku.V reklamách nájdete uvedenú najnižšiu nameranú spotrebu, mimomestskú, prípadne rozsah spotreby pre celý modelový rad, napríklad BMW radu 3 má spotrebu 4,1 – 9,1 l/100 km.
Asi nie je problém uhádnuť, že na jednom konci je komótny diesel a na druhom benziňák, ktorý zrýchli na 100 km/h za menej ako 6 sekúnd. Načo je potom takéto mätúce uvedenie rozsahu nutné?
ako jazdiť a ušetriť
Vybrali ste si parádne auto s ambicióznym údajom o spotrebe, ktorú neviete dosiahnuť. Spotrebu ovplyvňuje mnoho faktorov – motor spáli viac paliva, ak je namáhaný zvýšenou hmotnosťou, zvýšeným odporom alebo súčiastkou medzi sedadlom a volantom. „Z bežných skúseností vodičov je spotreba paliva v bežnej premávke oproti normovanej teoretickej spotrebe približne o 5 až 20 percent vyššia,“ dodáva Pavol Prepiak.Ako sa priblížiť k vysnívanému číslu? Nevozte v aute nepotrebné veci. Udržiavajte predpísaný tlak v pneumatikách.
Vypnite klimatizáciu a ďalšiu nepotrebnú elektroniku. Spotrebu zvýšia aj strešné nosiče, tuningové plastové doplnky a široké pneumatiky. Dlhšia trasa môže byť oproti skratke ekonomickejšia, ak je na nej menej semaforov a menšie prevýšenie. Zrýchľujte plynulo, svižne – pri pomalom rozbehu nespotrebujete menej paliva a len zavadziate. Keď dosiahnete požadovanú rýchlosť, preraďte na čo najvyšší stupeň – ale tak, aby motor išiel plynulo a ešte stále ste vedeli zrýchliť. Keď nepridávate, nechajte zaradenú rýchlosť, pretože tak elektronika odpojí prívod paliva do motoru. Pri jazde dolu kopcom zaraďte taký stupeň, aby ste udržiavali rýchlosť, prípadne vyraďte na voľnobeh.
Ak z diaľky vidíte, že budete musieť spomaliť, začnite brzdiť motorom. Všeobecne je najväčším žrútom paliva brzdenie, keď sa mení kinetická energia auta na nevyužiteľné teplo.Spotreba motorov s menším objemom alebo s turbom sa viac mení v závislosti od štýlu jazdy. „Vždy je to o vodičovej nohe na plyne. Niektorí sa dokážu deklarovanej hodnote priblížiť, dokonca ju aj prekonať. Vtedy však musíte jazdiť pokojne, neponáhľať sa, využívať dojazdy a, ak sa dá, aj technické možnosti auta. Samozrejme, treba mať aj šťastie na plynulú premávku a dobré počasie,“ radí Tomáš Novotný.
Autor je spolupracovník týždňa.