Má ho v ponuke úplne každý bar, dokonca aj ten, o ktorom sa mnohí vyjadrujú nelichotivo a poslali by doň len začiatočníkov. Patrí medzi šesť najstarších a desať najrozšírenejších koktailov na svete. Karamelovo podmanivý drink, ktorý zahreje: Manhattan.

Máme ho pred sebou každé sviatky. Predovšetkým na Vianoce, no nepohrdne ani inými. Pozerá na nás z ponuky koláčov nakrájaný na úhľadné plátky. Mrká orieškami, vábi kandizovaným ovocím, no nik po ňom až tak nesiaha. My mu hovoríme biskupský chlebíček.

Dnes ju nevnímame ako niečo výnimočné či hodné pozornosti, a pritom bola svedkom ohromných spoločenských premien. Pripravujeme ju vždy, keď čakáme hostí či chystáme sviatočné pohostenie. Kráľovná recepcií, večierkov a švédskych stolov. My ju voláme studená misa.

Hovie si uprostred obrovskej misy so šalátom či priamo na Caprese. Alebo ju nájdeme len tak položenú na neapolskej pizzi hneď po jej dopečení. Nádherná biela lopta, kráľovná syrov, pri ktorej sa rozcíti každý horkokrvný Talian. Burrata.

Odvšadiaľ na nás vyskakuje. Niekde zo žemle, inde z taniera, svoje vlákna vytŕča aj z rôznych pirohov či z tacos. V poslednom čase sa nedá ignorovať a dokonca ho do svojej ponuky zakomponovali aj veľké reťazce s rýchlym občerstvením. Pulled pork.

Malý učupený bochníček v plastovom obale. Po vykotúľaní, či presnejšie vyklopení, sa jemne chveje. Možno nedočkavosťou, kým sa do neho nezaborí nôž alebo dezertná lyžička, aby ho preniesla na chlieb či k ústam. Syr s nepopierateľne afektovaným názvom: žervé.

Je to drahé, ale aj krásne. Malé, hebké a krehké ovocie, ktoré si spokojne čaká na malého či veľkého hladoša. Je sušené, no nestratilo nič zo svojej chuti ani tvaru, len je podozrivo ľahké. Sušené mrazom.

Je to biele, obrovské, niekedy špicaté, no poväčšine oblo podlhovasté a tvári sa to ako obyčajná reďkovka. Lenže nie je. Na rozdiel od našej bielej, síce dlhej a pomerne pikantnej, je lahodná a šťavnatá. Daikon.

Podávajú sa na slano aj na sladko, podľa toho, čo do nich zabalíme. Najväčšej obľube sa tešia tie s dusenou kapustou či kačacou pečeňou, zo sladkých sú absolútnou jednotkou tie plnené makom. Kto by dokázal odolať domácim lokšiam?

Po prelome tisícročia sa vo svete vysokej kuchyne začali diať zázračné veci. Hladné oči všetkých gurmánov sa čoraz viac začali odvracať od kulinárskeho majstrovstva baskických a katalánskych kuchárov k tým zo severnejších krajín. Medzi všetkými z nich vyčnieval René Redzepi.