Fajčenie mi prospieva

Výtvarník Peter Kalmus nedokáže oddeliť, čo je jeho súkromný život a čo umenie a tiež nedokáže mlčať a nedať najavo svoje politické názory. A tak to bolo aj počas nášho rozhovoru do rubriky Sedem nerestí a cností, ktorý sme robili v jeho piešťanskom byte uprostred inštalácie (De)monštračné pozadie. Je hrdý zástupca generácie sex&drogy&rock&roll a drží sa otcovej rady, že keď už nebude mať chuť na nič z menovaného, tak je vážne chorý. Ako dieťa chcel byť šofér autobusu, ale autobus šoféroval len raz, dvadsať metrov a rovno do múru. Dnes si spolu s Julom Satinským hovorí, že šoférovanie nie je pre každého a radšej vášnivo bicykluje a behá. Aby pritom úplne prestal myslieť na robotu a len relaxoval, musí behávať bosý a poriadne dávať pozor, čo je na chodníku.

„Keby sa nebál, už je ten Biľakov pomník dávno rozbitý.“

Druhou jeho vášňou je chodiť dennodenne po kontajneroch a loviť odtiaľ literatúru faktu, nástroje z pitevne a iné šialenosti, z ktorých potom skladá svoje diela. Nebojí sa priznať, že nie je žiadny odvážny Batman, zvlášť po konflikte s fanatikmi pri odhalení busty vojnového zločinca Esterházyho. Keby sa nebál, už je ten Biľakov pomník dávno rozbitý. Celý rozhovor si môžete prečítať v aktuálnom papierovom vydaní časopisu alebo tu.

Mnohorozmerná osobnosť Petra Kalmusa sa len ťažko dala vtesnať do jednostranového článku v časopise, tu je ešte zopár zaujímavostí, ktoré sa nám do papiera nezmestili:

Fajčenie mi prospieva. Keď som behával maratóny, objavila sa únavová astma. Vtedy mi poradil lekár a priateľ, že nikde inde, len pri fajčení vzniká NO, kysličník neviemaký, ktorý veľmi prospieva dýchaniu.