o podávaní jahňaciny v tomto období sa píše už v Starom zákone. Prvorodené deti Židov v Egypte ochránilo pred smrťou len to, že obetovali baránka a jeho krvou si pomazali veraje. Takto označené dvere anjel, čo rozosieval smrť, obišiel. Kresťania túto symboliku neskôr preniesli na Krista, ktorý ľudí vykúpil tak isto svojou krvou ako ten starozákonný baránok Židov. A preto sa práve toto zviera odnepamäti objavuje na veľkonočnej tabuli. Kedysi tak bolo aj u nás. No v dnešných dňoch nám namiesto šťavnatého a charakteristicky voňajúceho mäsa na stoloch ostal už len baránok cukrový, aj to často len nejaká umelá potvora zo supermarketu.
Človek by si myslel, že keď sme už ten holubičí národ, zrejme nám je zaťažko zabiť a zjesť také roztomilé zviera. Najmä ak sa na nás díva tými dojemnými očami a nevinne bľačí. Dôvod zmiznutia jahňaciny z našich stolov je však omnoho prostejší, a povedzme si rovno, pre nás tak trochu typický.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.