pred dvoma týždňami sa konalo už druhé pojednávanie v kauze Biľakov pomník s Petrom Kalmusom a Ľubošom Lorenzom, a tak sme náš rozhovor s ním prirodzene začali tam.
Čo sa dialo v súdnej sieni?
Boli vypočutí svedkovia z Ústavu pamäti národa, aby sudca pochopil, kto bol Biľak. Vypovedal aj Ondrej Dostál a pán, čo robil posudok na škodu. To ale nebol posudok, len cenová ponuka istej firmy na odstránenie farby konkrétnym postupom a mechanizmom. Nikto neskúmal, či je potrebný. Nakoniec, už na druhý deň sa ukázalo, že potrebný nebol, pretože to miestni komunisti umyli ručne raz dva. Nabudúce bude vypovedať svedkyňa o výtvarnej umeleckej hodnote pomníka. Sudca sa vyjadril, že nabudúce už vydá nejaké rozhodnutie. Nepovedal, že rozsudok, takže je dosť možné, že to postúpi na priestupkové konanie. Máme pocit, že sa toho chce zbaviť. Pravdepodobne dúfal, že namietneme jeho zaujatosť, no to sa nestalo. Potom sa začal vŕtať vo výške vyčíslenej škody. Laicky mám dojem, že z toho chce spraviť priestupok a zbaviť sa toho tak. Nám ale ide o princíp, takže toto by nás nepotešilo.
Komunisti to berú ako poškodzovanie, vy ako zabraňovanie propagácii komunizmu a niektorí ľudia sa pozastavujú nad umeleckou hodnotou vášho aktu.
Keby sme boli vedeli, že to ľudia budú považovať za umenie, tak by sme ho natreli krajšie. Podarilo sa nám akurát, že mu z nosa visela kvapka, ako keby sopeľ, na to sme boli hrdí, keď sme to na druhý deň zbadali v telke.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.