Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Človek by sa mal mať rád

.elena Akácsová .lifestyle

Alena Lelková je divadelná režisérka na plný úväzok. Venuje sa len divadlu a každú inscenáciu režíruje až do derniéry.

Človek by sa mal mať rád Boris Németh Režisérka Alena Lelková si na konci divadelnej sezóny pravidelne necháva čas na divadelné workshopy s učňami. Deti pri nich zdolajú niečo, o čom si myslia, že by to v živote nedokázali.

keď môže, poctivo ide na každé svoje predstavenie. Ani nie tak preto, aby kontrolovala, čo herci stvárajú s jej dielom aj po premiére, ako skôr preto, že si s nimi počas skúšania vytvorí vzťah a baví ju ísť si pokecať aj neskôr. Naposledy režírovala dve inscenácie v SND. Embryá, prvú časť z trilógie minidrám Morálka 2000+ av Modrom salóne SND Tichý bič o spisovateľovi Milovi Urbanovi, ktorý počas vojnového slovenského štátu robil šéfredaktora Gardistu.

Alena Lelková pred Divadelnou fakultou VŠMU najprv vyštudovala slovenčinu- estetiku, takže Urbanovu tvorbu dobre pozná: „Urbanove poviedky mám veľmi rada, je to vynikajúci autor, Živý bič už menej, ale téma ma zaujala a chcela som sa s tým konfrontovať. Človek si myslí, že má v tom jasno, úplne primitívne – fašizmus je predsa zlý. Ale postupne zistí, že aj v samotnom tíme sú ľudia, ktorí na to majú iný pohľad. S autorkou Janou Juráňovou sme celú tému brali veľmi osobne, text vznikal za pochodu a v čase, keď vrcholila migračná kríza, pochody, Kotleba, hoci si ho v tom čase nikto poriadne nevšímal.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite