víťazstvo Leicesteru City v Premier League je jednou z najväčších senzácií v histórii športu. Príbeh klubu, ktorý má v znaku líšku, je plný rozporov a pripomína rozprávku. Klub, ktorý sa roky potácal medzi prvou a druhou ligu a minulý rok takmer vypadol z Premier League, teraz oslavuje cenný titul. Tento klub pritom vedie tréner, ktorý je všetkým na smiech. A akoby toho nebolo dosť, za tento klub hrajú hráči, ktorých nikto nechcel, a talenty, ktoré takmer každý prehliadal. A celé mužstvo hrá štýlom, ktorý je dnes označovaný za zastaraný. Paradoxy úspechu Leicesteru City sme zhrnuli do desiatich bodov.
1. Líška na úteku
Leicester dnes oslavuje anglický titul, no v minulej sezóne takmer vypadol z Premier League. Na dne tabuľky strávili dlhých 140 dní. Všetky ostatné kluby putovali po takejto štatistike do druhej ligy, nie však Leicester. Klub vtedy viedol tréner Nigel Pearson, ktorého chcelo vedenie za pokazenú sezónu vyhodiť, ale nakoniec si to rozmyslelo. A urobilo dobre. Deväť kôl pred koncom bol Leicester na poslednom mieste, na predposledného strácal sedem bodov, ale potom sa zázračne naštartoval a zvíťazil v nasledujúcich štyroch zápasoch. „Fox on Run,“ písali britské médiá parafrázujúce hit skupiny Sweet Líška na úteku. V posledných deviatich kolách minulej sezóny zaznamenali celkovo sedem výhier, jednu remízu a jednu prehru a nakoniec skončili na pohodlnom 14. mieste. Nikto vtedy netušil, že týmto finišom odštartovali boj o titul v nasledujúcej sezóne. V tej trénera Pearsona vystriedal Claudio Ranieri.
2. Vardyho párty
Stal sa symbolom celého úspechu Leicesteru City: Jamie Vardy – nenápadný útočník bez predchádzajúcich úspechov. No počas tejto sezóny sa vyznačoval jednou výraznou črtou – nevedel prestať dávať góly. V úvode sezóny skóroval v jedenástich zápasoch po sebe – to sa dovtedy v anglickej lige nepodarilo žiadnemu hráčovi. Keď sa zdalo, že jeho forma ustala, potupil krásnym gólom Liverpool či najlepšieho súčasného gólmana sveta Manuela Neuera v reprezentačnom súboji s Nemeckom. Jamie Vardy je dokonalým stelesnením popoluškovského príbehu chlapca. Ešte pred pár rokmi pracoval v továrni a dnes je jednou z najväčších zbraní národného tímu pred letným európskym šampionátom. Forma ho neopustila ani takmer po roku a na pozore by mali byť aj naši futbalisti – s Anglickom sa stretnú už v skupinovej fáze turnaja.
3. Primitívne, ale účinné
Budeme hrať zo zabezpečenej obrany a vyrážať do rýchlych protiútokov – stará floskula z úst slovenských trénerov bola vždy na smiech, naša obrana nebola nikdy zabezpečená a protiútoky vôbec neboli rýchle. No práve takto hrá Leicester a vychádza mu to, aj keď futbalové trendy sú opačné. Mužstvá dbajú na čo najdlhšie držanie lopty, no líšky sa s loptou nemaznajú a rýchlo ju posielajú dopredu. Ich hra je primitívna, ale účinná a plná paradoxov. V mnohých štatistikách patria medzi najhoršie mužstvá Premier League, no keď sa im podarí dostať loptu na súperovu polovicu, sú smrteľne nebezpeční. Tu ich štatistiky patria medzi najlepšie. Tréner Ranieri je Talian a ako Talian presadzuje defenzívny štýl s pevnou obranou, no Leicester nepôsobí ako zviazané mužstvo, ale naopak, ako veľmi kreatívne. A to hrá celý tím staromódnym štýlom na 4-4-2. Viete z hlavy menovať tím, ktorý dnes hrá na dvoch rovnocenných útočníkov?
„V mnohých štatistikách patril Leicester medzi najhorších, no napriek tomu vyhral Premier League.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.