doktorkou chcela byť odjakživa. Pomohli tomu možno aj kultové seriály, ktoré bežali v jej mladosti v telke, Nemocnica na okraji mesta a Sanitka. V nich sa videla. Dnes prirovnáva svoju prácu skôr k detektívkam a pátraniu po zotretej stope v Dr. Housovi. Z niekoľkých zmätených príznakov musí veľmi rýchlo určiť, čo sa stalo a čo treba robiť ďalej.
Táňa Bulíková sa cíti trošku ako schizofrenik.V práci dokáže razantne rozhodovať a riadiť, dynamicky reagovať, ale doma je schopná byť celý deň v pyžame a nenosiť mobil pri sebe. Kamarátka nechápe, ako je možné, že ho nechá vyzváňať, keď v práci ho dvíha v sekunde. Záchranárkou však neprestáva byť nikdy.
„Stáva sa, že dávam prvú pomoc aj keď nie som v službe. Na dovolenke na Thassose si jedna dievčina zlomila členok, naraz som zistila, že je problém zabezpečiť lekárske vyšetrenie. Na celom ostrove jeden či dvaja lekári, ordinujú možno každý druhý deň, nemajú röntgen. Poslali nás loďou do vnútrozemia, ale tam boli len do druhej, príďte zajtra. A čo máme robiť dovtedy? Uvedomila som si, ako sme my tu rozmaznaní, že čakáme pomoc do minúty.“
Záchranári sú doktori v ambulancii na kolesách. Hoci ona sama je dobrá šoférka, jazdiť sanitkou s majákom si zatiaľ netrúfa aj preto, že mnohí vodiči nevedia reagovať, keď za sebou vidia ambulanciu a často zmätkujú.
Tak len pre poriadok, sanitke so zapnutými majákmi a sirénou sa vyhýba takto: Nedupte prudko na brzdy, len pribrzdite.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.