Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ľubo Burgr: Keď niečo veľmi chcem, počkám, až to prejde

.elena Akácsová .lifestyle

Stoka, SkRAT, Požoň Sentimentál, Ali ibn Rachid. Hudobník, skladateľ, herec, režisér, autor, štatutár a manažér. Ľubo Burgr. Ako to všetko stíha?

Ľubo Burgr: Keď niečo veľmi chcem, počkám, až to prejde Boris Németh

aby mohol Ľubo Burgr robiť to, čo ho najviac baví, teda divadlo SkRAT v kultúrnom priestore A4, musí si to sám aj manažovať, účtovať a zháňať peniaze. Ale nesťažuje sa. A výsledok stojí za to, pretože tohtoročné dvojité ocenenie (Grand Prix medzinárodnej poroty aj Cena bratislavského diváka) najnovšej inscenácie Extrakty a náhrady na festivale Nová dráma je už tretie v poradí.

Keďže inscenácie sa v SkRAT-e tvoria kolektívne, zaujímalo nás, či si ocenenia kolujú, alebo kto ich má na poličke. „Tá najnovšia za Extrakty a náhrady je v kaviarni v A4-ke. Prvýkrát za Umri, skap a zdochni, to bola socha od Miloša Karáska, tá je v Prašnej bašte v Kúte. Išli sme to osláviť a už sme to tam nechali. Druhá cena bola za Narodeniny, tú máme tiež v A4-ke.“

V rozhovore pre rubriku Sedem cností a nerestí nám Ľubo Burgr ešte prezradil, že jeho nepísanou úlohou v kolektíve je, aby sa to celé nerozpadlo a premiéra bola. Inak je vraj lenivý človek a vekom mu ubúdajú méty, viac číta, vŕta sa v záhradke a cvičí na husliach, hoci nemusí. Husle sa mu stali v poslednom čase úchylkou hraničiacou až s chorobou, momentálne ich vlastí šestoro.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite