stretávame sa s tým zabudnutým čudom čoraz častejšie. Prečo má táto hrubozrnná, ťažkopádne ucapkaná kocka – tak sa u nás väčšinou podáva – medzi kuchármi taký úspech? Odpoveď je jednoduchá. Pretože si ju môžu pripraviť pekne dopredu a potom ju už stačí len jemne oškvariť alebo prihriať na grile, dozdobiť a módna talianska príloha je hotová. Pomaly bude problém nájsť reštauráciu, kde sa polenta v tejto forme nevyskytuje. Po veľkej vlne cícerománie tu teda nastupuje ďalšia. Už totiž podľa všetkého neexistuje ani jedno hipsterské bistro, ktoré by nemalo v jedálničku nejakú variáciu na cícer. Všetci sa snažia, ako vládzu, no vždy im z toho vyjde len jediné: ďalšia variácia na tému, ako spracovať nevzhľadnú kašu.
„Receptov na jej použitie je v talianskej kuchyni naozaj neúrekom, či už na slano, alebo na sladko. Preto škoda, že na Slovensku ju vidíme len v tej jemne banálnej haruľovej verzii.“
A tak ju v bistrách nachádzame vysušenú, fritovanú či grilovanú – navyše zo suroviny, ktorú chuťou predbehne aj olúpaná omietka. No a teraz útočíme na konzumenta ďalšou kašou. Len cícer nahradila kukurica. No spracovanie a prístup zostal ten istý – prudko slovenský.
Úspech polenty, samozrejme, nie je náhodný, rastie so záujmom o taliansku kuchyňu, ktorý sa zodvihol v poslednom desaťročí. Ide totiž o mamičkovské jedlo severného Talianska. Zatiaľ čo my máme svoje harule, Taliani majú zas svoje polenty, na ktoré nedajú dopustiť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.