naozaj čudné meno pre ovocie s cirkusantským žilkovaním a jemnými chĺpkami, ktoré pri jedení šteklia na jazyku. Ako dieťa sme si mysleli, že egreše musia mať niečo spoločné s mestom Eger, že práve preto sa tak volajú. Určite je to nejaký vedľajší kríženec hrozna, z ktorého sa tam robí známy bikavér a podľa všetkého sa miestnemu Mičurinovi nepodaril. Nielenže je chlpatý, ale k hroznu má poriadne ďaleko. Dokonca vie byť aj odporne kyslý, keď ho malá detská ruka odtrhne skôr, ako dozrie. Samozrejme, pravda je niekde celkom inde a s Egrom má egreš naozaj pramálo spoločné. Jeho názov pochádza z latinčiny. Volali ho agrestis – divá alebo poľná figa. Aspoň tak to tvrdí Plínius starší vo svojej Prírodovede. Mnohí vedci síce hovoria, že Plínius tým myslel iné ovocie, možno slivku alebo marhuľu, no egrešu už toto označenie ostalo a komolilo sa cez hory a doliny, až kým sa nedokotúľalo k nám.
V každom prípade toto kríčkové ovocie, ktoré je vraj príbuzné ríbezliam, čakalo na svoje uznanie až do konca devätnásteho storočia, keď sa v Anglicku rozmohla móda sadiť si ho na svojich letných sídlach a vyrábať z neho všakovaké kompóty, lekváre, džemy a zaváraniny. Egreš sa zrazu stal symbolom zdravej výživy a znakom každej dobre vedenej domácnosti.
„V Anglicku sa deti zrazu zjavia pod egrešovým kríkom.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.