tento školský rok bude politológ Samuel Abrahám mať naozaj nárok na veľké oslavy. Pred dvadsiatimi rokmi založil Výberový vzdelávací spolok a začal vydávať časopis kritického myslenia Kritika & kontext. Pred desiatimi rokmi založil školu liberálnych štúdií BISLA, ktorej je rektorom.
Nie div, že sme sa o škole a učení bavili veľkú časť nášho rozhovoru v krásnej školskej záhrade, kde často prebieha aj výučba. Zaujímalo nás, či ho učenie baví a v čom je náročné: „Povedať skvelú prednášku je ľahké, omnoho náročnejšie je zisťovať spätnú väzbu, čo z toho študenti pochopili, vstrebali, reflektovali. V navigovanej diskusii sa študenti naučia najviac, ak sú pripravení, naozaj diskutujú, sú v strehu, radostnom strehu. Nedá sa len tak horníčkovsky tárať, študenti sú nielen rozumní, ale aj krutí, aj ja musím byť v strehu,“ vysvetlil nám.
No ale čo so študentmi, ktorí berú školu len ako aktivitu popri chodení po krčmách? V BISLA takých azda nemajú? „Aj k nám prídu niektorí študenti intelektuálne totálne zanedbaní, dokonca ani záujem nemajú, len ich k nám „dokopali“ rodičia. Snažíme sa ich prebudiť, nie vždy sa nám to podarí, ale ak áno, tak sa z nich často stávajú premianti, ktorí predbehnú aj tých, čo u nás študovať chceli. Pretože prvýkrát v živote našli samých seba. To je základná definícia štúdia, nie naučiť sa, aby som získal prácu, ale zistiť, kto som, čo môžem v tomto svete robiť a aké sú moje limity. Tie sa potom dajú prekračovať a pracovať na sebe.“
V rozhovore pre rubriku Sedem cností a nerestí nám Samuel Abrahám o sebe prezradil, že má rád plniace perá a klasickú hudbu, na ktorú chodí často nielen do Slovenskej filharmónie, ale aj do Viedne.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.