kurátori sú tí ľudia v pozadí, ktorých prácu si všimneme najskôr vtedy, keď je zle urobená a niečo nám tam škrípe. Aurel Hrabušický, umelecký kritik, historik a kurátor zbierok súčasného moderného umenia, svoju prácu prirovnáva k režírovaniu divadla, tiež musí ustriehnuť umelcov, ich diela, koncepciu aj proporcie výstavy a ešte byť aj manažérom.
Ako vyzerá výstava pod jeho kurátorským vedením, môžete do 25. septembra vidieť v SNG (Esterházyho palác, 3. poschodie, átrium): Stano Filko: Poézia o priestore-kozme.
V rozhovore pre rubriku Sedem cností a nerestí nám Aurel Hrabušický okrem iného ešte povedal, že je turista, ale snaží sa tak nepôsobiť, rovnako ako sa snaží nepôsobiť ako profesionálny teoretik. Považuje sa za mizantropa, snaží sa to vyvažovať častejšou komunikáciou. Zdrojom jeho hrdosti je pocit, že nikdy nepodlieza latku, ktorú si sám nastavil, hoci je to veľmi ťažké, nepoddať sa a prispôsobiť malým nenáročným pomerom. Viac si môžete prečítať v predošlom čísle týždňa alebo tu.
A tu ešte zopár zaujímavostí, ktoré sa na papier nezmestili:
zbieral som známky.
Dokonca som o nich aj písal do nášho galerijného časopisu. Zbieral som Československo, slovenský štát a protektorát, to, čo bolo najdostupnejšie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.