keď pred vyše štyristo rokmi vymyslel anglický básnik John Donne svoje najslávnejšie príslovie „Nikto nie je ostrovom,“ mal na mysli viac než medziľudské vzťahy duchovnú stránku človeka. Odvtedy sa však jeho ikonická veta objavila v toľkých knihách, filmoch či piesňach, že nabrala oveľa širší význam. Dnes sa ňou operuje najčastejšie vtedy, keď treba upozorniť na potrebu vytvárania medziľudských vzťahov, ktorá sa nijako nezmenšila ani v dobe oveľa viac zameranej na individualizmus. Kľúčové slovo príslovia nesie vo svojom názve aj kompilácia Ostrov hudby. A aj keď svoje meno odvodzuje v prvom rade od knihy Hudba ostrova, napĺňa definíciu Donnovho príslovia prakticky dokonale.
Hudbu ostrova, knihu o tajomstve islandského hudobného zázraku, napísal pred piatimi rokmi náš kolega Juraj Kušnierik. Uchvátenie z toho, aká plodná a efektívna dokáže byť hudobná scéna krajiny s počtom obyvateľov menším než Bratislava, bola však len jednou, menej podstatnou časťou Jurajových expedícií. Oveľa väčší dôraz kládol na to, ako fungujúce islandské nastavenie preniesť domov. Do krajiny, v ktorej sa takisto každý s každým pozná, no napriek tomu väčšinou kope sám za seba. Ten proces naštartoval tak, že sa nezadrhol ani po jeho smrti. Práve naopak – na rozlúčkovom koncerte v Urban House vznikla atmosféra, pri ktorej si veľká časť miestnej scény uvedomila, že by to naozaj išlo. Po roku je na svete hneď niekoľko konkrétnych výsledkov. Ostrov hudby patrí k tým najvýraznejším.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.