Katarína Máliková: Z úzkosti som sa vyšila

v životných rozhodnutiach potrebujem ľudí a čas.

Aj s vydaním cédečka som počkala, kým sa so všetkým stotožním, budem o tom úplne presvedčená. Robila som ho popri full time džobe a hoci sa celkom podarilo, viem si predstaviť, že keby som robila len na ňom, spravila by som ho inak. Už teraz sa mi zdá zastarané. Teraz rozmýšľam nad tým, ako svoju hudbu posunúť a exportovať ju do zahraničia. Neplánujem spievať po anglicky, toto som už v sebe vyriešila, slovenčina je veľmi ľubozvučná.

nevedela som si oddýchnuť, robila som stále.

Človek je stvorený na prácu, ale siedmy deň by mal oddychovať. Keď neoddychuje, tak sa tých siedmych dní nazbiera päťdesiat za rok. Uzurpovala som si teraz týždeň času, aby som mohla stráviť Vianoce u bratovej rodiny v Cambridgei. Odvtedy sa neviem odlepiť z postele, spánok je moja veľká neresť, dokážem spať aj dvanásť hodín v kuse.

folklór je mojou veľmi silnou súčasťou.

Vyrastala som v živej tradícii, v rázovitej obci, doteraz u nás v Polomke chodia do kostola tety v kroji. Odmalička som spievala a tancovala vo folklórnom súbore, vedela som, že ten zdroj v sebe mám, len musel prísť niekto, kto ho vo mne aktivoval. Folklórny reunion som v mojej tvorbe zažila už dvakrát.

bratislavy som sa zľakla.

Po maturite ma vypľula škola, zvažovala som, či ešte neostanem na konzervatóriu, ale zobrali ma na VŠMU a ja som sa tu ocitla nepripravená, dievča z dediny, vravela som si, toto si si fakt nepremyslela, čo tu robíš? A vôbec, už Banská Bystrica bola pre mňa šok a akurát, keď som si tam po štyroch rokoch zvykla, tak som sa presťahovala. Mala som aj v Bratislave okolo seba dobrých ľudí, ale pôsobila na mňa úzkostne, chcela som byť v menšom meste. Tak som sa po roku vrátila späť a prestúpila na bystrickú akadémiu. Ale všetci moji kamaráti sa postupne sťahovali do Bratislavy a mne to tam zostalo fakt malé, cítila som, že by som chcela ísť ďalej. Teraz mi je tesná Bratislava.