Chcel som byť všetkým, ako každé dieťa.

Aj farárom. To nechce byť každé dieťa? U nás na dedine chcelo. Boli sme v pionierskej organizácii, a hneď odtiaľ sa išlo na faru. Farár nám dovolil boxovať, detská komunita tam fungovala. Zo strednej školy som si dával prihlášku na réžiu, ale vtedy ju neotvárali, tak som sa dal na bábkarinu, prestúpil na herectvo, veľa rokov som sa venoval niečomu inému ako réžii. Ponuka na hranie príde tak raz za 4-5 rokov, naposledy som si zahral vo filme Učiteľka. Je to veľká sranda, lebo k tomu pristupujem inak, mám odstup, užívam si to, nevadí mi vedenie iného režiséra, ale musím mu dôverovať.

Často som na ceste medzi Prahou a Bratislavou.

Práve sme tam dotočili seriály pre Novu (Specialisté) a Primu (Mordparta). Kedysi ma cestovanie bavilo, teraz už nie, hlavne v lete, keď boli uzávierky na diaľnici a cesta trvala šesť hodín, to bolo únavné. Vlakom nechodím, mám rád ten pocit, že keď skončím, môžem sadnúť do auta a som si sám sebe pánom. Keď niekoho veziem, som bezpečný šofér, dávam veľký pozor, ale keď som sám, rád si tú jazdu užijem.

Moje hoby je podmienené tým, s kým žijem.

Keď som sa presťahoval do nového bytu, bol tu iba nábytok. Všetko ostatné pritiahol priateľ, domestikoval to a nechal na mňa, aby som sa o to staral. Kvetiny sú všade, veľmi veľa kvetov, aj na chodbe. Dvadsať minút to trvá všetko poliať, mám to odstopované. A akvárium zase treba čistiť, vytrhať všetku tú zelinu. Ale to, našťastie, robí on. Pri raňajkách rád pozorujem, ako život v akváriu funguje, či sa nedeje niečo zvláštne, či niektorá rybka nie je chorá, či nevymrel celý druh. Upokojuje ma to.