zväčša ešte dodajú tie výdobytky, ako volebné právo, rovnoprávnosť, vzdelanie, pracovné príležitosti, vysoké posty, aj mužov, čo pomáhajú v domácnosti... Už tu by sa kovaná feministka vedela pekne rozparádiť, že aká pomoc s domácnosťou, veď ak máme rovnoprávnosť, tak domácnosť nie je ženina, aby jej s ňou muž pomáhal, ale ich oboch a majú to mať spravodlivo podelené. (Mimochodom, podľa istej štúdie vykonávanie domácich prác má na mužov menej depresívny dopad ako na ženy. Muži sa pri tom cítia ako sympatickí a milovaniahodní chlapíci, čo doma pomáhajú, ženy sa cítia zneužité.) Lenže mne sa zväčša hádať nechce, a tak len odvetím, že už to, že mi takú otázku kladie, dokazuje, že niečo s tou rovnoprávnosťou ešte nie je v poriadku.
Ak mám veľmi chuť to aj trochu rozviesť, tak odpoviem niečo v tom duchu, že každá skupina je taká silná, aké je silné jej najslabšie ohnivko. Takže keď sa pozerá na rovnoprávnosť v zamestnaní, nech sa nepozerá na možnosti silných a samostatných žien, ktoré sa svojím mimoriadnym úsilím a talentom prebijú na čelo korporácií, ale na radovú robotníčku či úradníčku bez akéhokoľvek talentu a ambícií a porovná jej možnosti s radovým mužom bez akéhokoľvek talentu a ambícií.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.